Zdravie: Liečba s koňom pomáha pri mnohých problémoch, je vhodná aj pre bábätká Bratislava 16. februára (TASR) – Hipoterapia, teda liečba s pomocou koňa, je vhodná aj pre ...

Bratislava 16. februára (TASR) – Hipoterapia, teda liečba s pomocou koňa, je vhodná aj pre tie najmenšie deti. „Do hipoterapeutického centra Hipony vo Štvrtku na Ostrove k nám chodia na základe odporúčania lekára alebo psychológa deti už od ôsmich mesiacov,“ hovorí Božena Minková-Borgulová, ktorá je zároveň podpredsedníčkou Slovenskej hipoterapeutickej asociácie (SHA). V centre sa sústredia predovšetkým na pedagogicko-psychologické pôsobenie jazdenia. Hipoterapia môže podľa Minkovej-Borgulovej pomôcť deťom s ľahším postihnutím, poruchami správania, učenia, koncentrácie a pozornosti. Tiež deťom s mentálnym postihnutím, rôznymi zmyslovými postihmi, rôznymi formami autizmu a deťom s Downovým syndrómom. „Je však vhodná aj pre zdravé deti, pomáha, aby sa predškoláci lepšie a rovnomernejšie vyvíjali,“ vysvetľuje odborníčka.„Keď má dieťa aj menší fyzický problém, pri pohybe je často všetko jeho vnímanie sústredené na to, aby vykonalo konkrétny fyzický úkon, nespadlo a podobne. Keď sedí na koni, odbúrava sa toto zaťaženie zmyslov a kôň zaň daný pohyb fyzicky vykonáva,“ hovorí Minková–Borgulová. „Dieťa môže vnímať iné veci, sústrediť sa na to, kam ide, kde má zabočiť a na vzruchy okolo,“ tvrdí. Podobné je to podľa nej pri poruchách učenia, správania či pozornosti. „Dieťa sedí na koni a ten ho chtiac či nechtiac vťahuje do deja. Musí udržiavať rovnováhu a sústrediť sa na koňa. Jeho krok je rytmický a dieťa upokojuje, hoci, samozrejme, záleží aj od terénu, preto sa naň dieťa stále musí sústrediť,“ priblížila.Deti podľa nej často majú problém nadviazať kontakt s inými. „Ale kôň ich môže spájať, priniesť im napríklad tému na rozhovor. Hipoterapia tiež môže pomôcť, keď je napríklad problémové usporiadanie v rodine a rodičia nemajú dominantnú funkciu, no dieťa ich komanduje,“ hovorí podpredsedníčka SHA. Slúžia na to napríklad cviky, pri ktorých otec alebo mama, ktorí majú byť dominantní, vystupujú v úlohe jazdca a dieťa vedie koňa podľa ich pokynov. Tiež spolu vykonávajú ďalšie aktivity.Pre TASR porozprávala príbeh dievčaťa, ktoré na hipoterapiu začalo chodiť ako šiestačka na základnej škole. „Mama prišla za psychologičkou, že má veľmi zlý prospech, hoci podľa psychologických testov mala schopnosti na známky jednotky a dvojky. Keď začala chodiť na kone, postupne sme odbúravali jej negatívny vzťah ku škole tým, že dostávala rôzne úlohy o koňoch, o ktoré sa začala viac zaujímať a rozvíjať svoje vedomosti o nich,“ priblížila Minková-Borgulová. „Napríklad sa musela naučiť, čo kôň žerie a povedať to po slovensky aj po anglicky. Musela tiež číselne vyjadrovať svoje činnosti na koni, napríklad že chce klusať dve kolá po desať cvalových skokov, čiže 20 skokov. V súvislosti s koňom sa teda zaoberala matematikou či angličtinou a zistila, že ju to vlastne baví,“ doplnila. Dievčaťu predtým odporučili ísť len na učňovskú školu, ale podľa hipoterapeutky sa po základnej škole dostala na zdravotnú školu, skončila odbor masér a napokon študovala aj na vysokej škole v odbore fyzioterapia. „Na maturite aj štátniciach mala výborné známky. Dnes je fyzioterapeutka a robí hipoterapiu s deťmi,“ uzavrela odborníčka.