AOPP: Slovensko potrebuje prijať teplotný štandard v nemocniciach Bratislava 20. augusta (TASR) - Slovensko potrebuje prijať teplotný štandard pre lôžkové oddelenia v nemocniciach. ...

Bratislava 20. augusta (TASR) - Slovensko potrebuje prijať teplotný štandard pre lôžkové oddelenia v nemocniciach. Určil by bezpečné teplotné podmienky i povinné opatrenia nemocníc pri ich prekročení. Vysoké teploty nie sú problémom len tohto roka. TASR o tom informovali z Asociácie na ochranu práv pacientov (AOPP). Asociácia žiada zaviesť osobitný štandard pre obdobia horúčav, ktorý by zadefinoval merateľné hranice, pravidelné monitorovanie teploty aj opatrenia, ktoré sa aktivujú po prekročení teplotného limitu.
AOPP poukázala, že dnešná právna úprava neponúka pacientovi dostatočne jednoznačnú ochranu ani jasný postup pri prehrievaní nemocničnej izby. Ako doplnila, ministerstvo zdravotníctva po nameraní teploty 42,7 stupňa Celzia na jednej z pacientskych izieb v ružinovskej nemocnici v Bratislave schválilo nákup najviac 250 klimatizácií pre najkritickejšie priestory štátnych nemocníc. Avizovalo tiež audit, po ktorom má prísť systémové riešenie.
„Nemôžeme každý rok čakať, v ktorých regiónoch a nemocniciach sa teploty vyšplhajú nad 35 alebo 40 stupňov, a až potom zháňať ventilátory, klimatizácie či organizovať zbierky. Pacient musí vedieť, že aj počas horúčav existuje hranica, za ktorou má nemocnica povinnosť konať, či už štátna alebo neštátna, pravidlá musia byť rovnaké,“ uviedla prezidentka AOPP Mária Lévyová.
Ako AOPP zdôraznila, horúčavy nie sú iba otázkou komfortu. Pre hospitalizovaného pacienta môže byť vysoká teplota vyšším rizikom ako pre zdravého človeka. Najzraniteľnejší sú seniori, chronicky chorí, pacienti po operáciách, ľudia s kardiovaskulárnymi ochoreniami alebo ľudia odkázaní na pomoc iných. „Vyhláška o ochrane zdravia pred záťažou teplom pri práci sa vzťahuje na zamestnanca. Sestra má nárok na prestávky, pitný režim a úpravu času práce. Pacient, ktorý leží v tej istej miestnosti dvadsaťštyri hodín denne, imobilný a na liekoch, ktoré mu zhoršujú schopnosť ochladzovať sa, nemá nárok na nič,“ upozornila Lévyová a označila to za absurdný prístup legislatívy.
Podotkla tiež, že na vplyv tepla na pacientov existujú dáta. Citovala napríklad portugalskú štúdiu, ktorá upozornila, že počas vlny horúčav v roku 2003 predstavovala klimatizácia na nemocničných oddeleniach 40-percentný pokles rizika úmrtia hospitalizovaného pacienta. Potvrdzujú to podľa nej i slovenské dáta.
„Analýza Slovenského hydrometeorologického ústavu odhadla, že jediná približne dvojtýždňová vlna horúčav v auguste 2015 spôsobila na Slovensku viac ako 240 predčasných úmrtí. Paradoxne, oficiálna štatistika úmrtí eviduje iba 42 úmrtí v dôsledku extrémneho tepla za takmer tridsať rokov. Pacient po operácii, senior so srdcovým zlyhávaním alebo ležiaci človek sa nemôžu jednoducho presunúť do chladnejšej miestnosti či odísť domov. Preto primerané teplotné podmienky v nemocnici nie sú nadštandard. Sú súčasťou bezpečnej zdravotnej starostlivosti,“ zdôraznila Lévyová.
Okrem prijatia teplotného štandardu žiada AOPP aj zverejnenie výsledkov avizovaného auditu a plán nápravných opatrení, zavedenie systematického sledovania zdravotných následkov a nadúmrtnosti počas vĺn horúčav, vytvoriť jednotný postup pre nemocnice pri meteorologických výstrahách pred extrémnym teplom a zabezpečiť rovnaké základné podmienky pre pacienta bez ohľadu na zriaďovateľa nemocnice.
„Nemocnice sa nedajú prestavať za jednu zimu. Pravidlá však vieme nastaviť podstatne rýchlejšie. Potrebujeme vedieť, pri akej teplote sa zhoršuje bezpečnosť pacienta, dochádza k riziku ohrozenia života a zdravia, kto ju sleduje a čo musí nemocnica urobiť. Ak začneme teraz, do budúceho leta môžeme mať nastavený systém, nie ďalšiu improvizáciu ochrany pacientov pred horúčavami,“ uzavrela prezidentka.


UPOZORNENIE: TASR sa pokúsi získať stanovisko rezortu zdravotníctva.


olr tur