Frey: Keď nemáte papierovú vreckovku, treba kýchať do lakťovej jamky Bratislava 2. novembra (TASR) - Súčasťou prevencie proti chrípke je aj respiračná hygiena. Ak napríklad ...

Bratislava 2. novembra (TASR) - Súčasťou prevencie proti chrípke je aj respiračná hygiena. Ak napríklad niekto pri kýchaní či kašli nemôže použiť papierovú vreckovku, mal by kýchať do lakťa, resp. lakťovej jamky. V relácii TASR TV Zdravie to konštatovala Eva Frey z Odboru epidemiológie Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR.
Kýchanie a kašľanie do dlaní nie je podľa nej vhodné, pretože rukami sa dotýkame mnohých predmetov a tým môžeme prenášať kvapôčky vírusu. „Ak človek kýchne do rúk, mal by si ich čo najskôr umyť vodou a mydlom, prípadne použiť dezinfekčný prostriedok,“ upozornila. Dôkladná hygiena rúk je najjednoduchším spôsobom, ako brániť šíreniu infekčných ochorení.
V tejto súvislosti odborníčka upozornila, že chrípkovú sezónu máme v súčasnosti už rozbehnutú. „Začala sa 40. kalendárnym týždňom, chorobnosť pomaly stúpa, ale zatiaľ to nie je nič neobvyklé,“ zhodnotila.
Veľkú úlohu pri šírení chrípky zohráva podľa nej aj väčší počet ľudí na jednom uzavretom mieste. Či už v práci, škole, zdravotníckych alebo sociálnych zariadeniach, ale napríklad aj v hromadnej doprave.
Zároveň upozornila, že školy môžu pri zvýšenom počte ochorení prerušiť vyučovanie. „Školy sa zvyknú zatvárať, keď je chorých viac ako 20 percent žiakov,“ spresnila. Riaditeľ túto skutočnosť zvyčajne konzultuje s regionálnym úradom verejného zdravotníctva. Prerušenie vyučovania sa v takýchto prípadoch podľa Frey obvykle odporúča na dva týždne.
Pri kontakte so zraniteľnými osobami odporúčajú odborníci používanie ochrany dýchacích ciest. „Platí to napríklad pri starostlivosti o starších ľudí, ale aj v situáciách, keď chorý človek potrebuje nevyhnutne opustiť domácnosť,“ konštatovala Frey.
Odborníci na ÚVZ SR nesledujú len štatistiky chorobnosti chrípky, ale aj chrípke podobných ochorení a celkovo respiračných ochorení. Ako Frey vysvetlila, akútne respiračné ochorenia predstavujú širokú skupinu ochorení dýchacích ciest, pričom medzi ne patria ochorenia spôsobené nielen vírusmi, ale aj baktériami.
„Chrípke podobné ochorenia môžu mať príznaky veľmi podobné chrípke, spôsobujú ich však aj iné patogény,“ spresnila odborníčka a dodala, že pre potvrdenie samotnej chrípky je potrebné laboratórne vyšetrenie biologického materiálu pacienta.
ÚVZ SR získava údaje na základe hlásení lekárov. Skutočný počet chorých ale môže byť podľa Frey vyšší, ako ukazujú štatistiky. „Veľakrát ľudia k lekárovi nejdú a tým pádom o nich nevieme,“ uviedla.
Odborníčka zdôraznila, že zásadnú úlohu v ochrane pred chrípkou zohráva prevencia a očkovanie. „Očkovanie je najúčinnejšie. K ďalším preventívnym opatreniam patrí zdravý životný štýl, pestrá strava s dostatočným množstvom vitamínov a minerálov, či pravidelný pohyb na čerstvom vzduchu,“ spresnila.
Dôležité podľa nej je aj primerané obliekanie a dôsledné dodržiavanie hygienických návykov, ako napríklad umývanie rúk, respiračná hygiena a pravidelné nárazové vetranie. Dôležité je tiež ostať doma už pri prvých príznakoch respiračného ochorenia.


ila mj