M. Vlachynský: V zdravotníctve je úplne roztrhnutý vzťah produkt - zákazník Bratislava 6. mája (TASR) – V systéme slovenského zdravotníctva je úplne roztrhnutý vzťah produkt - zákazník. ...

Bratislava 6. mája (TASR) – V systéme slovenského zdravotníctva je úplne roztrhnutý vzťah produkt - zákazník. Myslí si to analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) Martin Vlachynský. Reagoval tak na informáciu, že dlh v zdravotníctve na konci minulého roka dosiahol 666,63 milióna eur.Ako povedal pre TASR, dlh sám o sebe nie je ekonomický problém. Považuje ho za nástroj, ako zhromaždiť roztrúsený kapitál a jeho pomocou vytvoriť dodatočný úžitok v ekonomike. Za problém dlhu v zdravotníctve považuje to, že systém nedokáže sám generovať ani dostatočnú hodnotu na jeho splatenie, a už vôbec nie na ďalšie investície v budúcnosti."Výdavky v systéme si žijú svojím životom a príjmy svojím, úplne nezávislým životom. Tieto dva svety sa stretnú len raz ročne, keď politici zostavujú rozpočet. Financie v zdravotníctve sú vlastne verejné financie v malom," povedal.Vysvetlil, že na jednej strane sú politické sľuby voličom a záujmovým skupinám, ako napríklad služby zadarmo, minimálne poplatky za lieky, automatický rast miezd zdravotníkov, udržiavanie existencie oddelení na základe politického dopytu, ale napríklad aj exekučná amnestia a oddlžovanie. Analytik INESS však poukázal na to, že na strane druhej je realita odvodových príjmov, ktoré sa odvíjajú od výkonnosti ekonomiky a sľuby politikov ich nezaujímajú.Keďže zdravotníctvo je vnímané voličmi veľmi citlivo, tak tomu zodpovedá aj miera politických sľubov, čiže aj generovanie obrovského deficitu, teda dlhu. "Riešením je namiesto nekonečného oddlžovania prejsť z rozpočtového systému na systém nominálneho poistného, zadefinovanie produktu (nárok) a pôsobenie konkurencie (bez exekučných amnestií a oddlžovaní pre vyvolených), ktorá pomáha potláčať do úzadia menej efektívne subjekty a nahrádzať ich efektívnejšími subjektmi," uzavrel Vlachynský.Ako vyplýva z informácií Ministerstva zdravotníctva (MZ) SR, dlh v zdravotníctve medziročne stúpol o 66,94 milióna eur. Najväčšie dlhy majú štátne univerzitné a fakultné nemocnice, a to 605,54 milióna eur.Záväzky po lehote splatnosti 13 fakultných a univerzitných nemocníc tvoria 89 percent z celkovej hodnoty záväzkov po lehote splatnosti v celom sektore zdravotníctva.Za hlavný dôvod neustáleho rastu zadlženosti zdravotníckych zariadení možno podľa rezortu zdravotníctva považovať pokračujúce generovanie prevádzkových strát v nemocniciach.Najväčšie dlhy majú naďalej voči Sociálnej poisťovni, daňovým úradom a zdravotným poisťovniam. Nasledujú záväzky voči dodávateľom liekov a zdravotníckeho materiálu. Nemocnice dlhujú ďalšie peniaze aj za energie či služby, tiež iným zdravotníckym zariadeniam alebo Národnej transfúznej službe SR.