lekari.sk je mediálne zdravotníctvo a informácie si tu nájde lekár, lekáreň, psychológ, farmaceut, očná optika, medik, zdravotná sestra, nemocnica ... ale i pacient.


Obezitologička by zdanila sladené nápoje, INESS to neodporúča Bratislava 1. decembra (TASR) - Obezitologička a šéfka Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu Adela ...

authorTASR dateVloženie/úprava Piatok, 01.12.2023 categoryDenné správy

Bratislava 1. decembra (TASR) - Obezitologička a šéfka Slovenskej asociácie pre výživu a prevenciu Adela Penesová podporuje zavedenie dane zo sladených nápojov. Mohla by podľa nej prispieť k zníženiu obezity u detí a dospelých. Daň podporuje aj ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková (Hlas-SD). Inštitút ekonomických a spoločenských analýz (INESS) naopak daň neodporúča. Viceprezident Slovenskej obezitologickej asociácie Peter Minárik podotkol, že pomôžu najmä komplexné a dlhodobé verejno-zdravotnícke riešenia zamerané na podporu zdravších stravovacích návykov.
"Presadzujem vyššiu daň zo sladených nápojov a cukru. Nemôže stáť jeden a pol alebo dva litre sladeného nápoja euro, ak minerálka neochutená stojí sedemdesiat centov," zdôraznila Penesová pre TASR. Spotreba sladených nápojov podľa nej stúpa. "Podľa údajov štatistického úradu z roku 2022 stúpla aj spotreba cukru na 32 kilogramov na osobu za rok, čo predstavuje takmer štyri polievkové lyžice cukru denne," upozornila.
Penesová poukázala na to, že efekt dane na obezitu závisí aj od ekonomickej situácie. "Vzhľadom na fakt, že na Slovensku žije jeden milión ľudí v takzvanej pracujúcej chudobe, tak by to efekt podľa mňa malo. Na Slovensku sa človek necíti chudobným, ak má príjem zhruba 1000 eur v čistom, vtedy už prestávate cítiť existenčný stres. Toľko a viac však zarába iba 20 percent zamestnancov v SR, ale pracujúca chudoba zarába do 721 eur mesačne," vysvetlila.
Daň zo sladených nápojov by podľa INESS nemusela viesť k štíhlejšej populácii. Tvrdí, že zavedenie dane by znížilo dopyt po sladených nápojoch, ale nie je jednoznačné, či by mala efekt aj na obezitu. "Počet štúdií, skúmajúcich dopad dane na kalorický príjem jednotlivca, je nízky. Ich zistenia ale ukazujú, že zníženie kalorického príjmu by bolo minimálne," zhodnotili v publikácii Sladké daňové pokušenie. Dodali, že by s vysokou pravdepodobnosťou došlo k nezamýšľaným dôsledkom, ako je napríklad cezhraničné nakupovanie.
Zmenu podľa INESS nemožno očakávať vďaka zavedeniu jedného jednoduchého opatrenia. Inštitút upozornil, že na Slovensku chýba komplexný prístup k problematike. "Dosahovanie dobrého zdravotného stavu je tkaním jemnej pavučiny každodenných rozhodnutí človeka o jedle, strese, fyzickej aktivite, vzťahoch či pobyte v určitom prostredí," pripomenul.
Podľa Penesovej nie je pravda, že je počet štúdií nízky a publikáciu Sladké daňové pokušenie považuje za zavádzajúcu. Ani k cezhraničnému nakupovaniu by podľa jej slov nedošlo. "Len v Európe má daň zavedenú 12 krajín, okrem iných aj Poľsko, Maďarsko a Česko tiež o tom uvažuje. Z toho vyplýva, že cezhraničné nakupovanie nezafunguje," podotkla. Odkázala aj na štúdiu od Kearnsa a kolektívu z roku 2016. "Ich výskum upozorňuje, že staršie štúdie boli sponzorované potravinárskym priemyslom, aj Coca-Colou, a tak nepriznali, že aj cukor prispieva, a nie málo, k riziku cukrovky a kardiovaskulárnych ochorení," uviedla Penesová. Podotkla, že opatrenie navrhol ešte bývalý premiér Ľudovít Ódor čisto z ekonomických dôvodov, pretože štátna pokladnica je prázdna a politikom prišlo vhod sa oprieť pri zdôvodnení aj o zdravotný benefit.
Zdôraznila, že WHO jednoznačne upozorňuje, že pridaný cukor je príčinou obezity, ako aj zubného kazu najmä u detí a WHO odporúča limitovať jeho konzumáciu na približne 30 gramov na deň pre dospelého. "V slovenských odporúčaniach pre zdravú stravu je špic pyramídy odťatý, čo znamená, že potraviny bohaté na cukor, soľ, tuky nepatria do zdravého stravovania a nemali by sa konzumovať vôbec," vysvetlila pre TASR Penesová. Dodala, že ochutené nápoje patria do kategórie ultra spracovaných potravín, o ktorých škodlivosti dôkazy pribúdajú. "Ak už ich konzumujete, tak len raz za čas a v malom množstve," zdôraznila.
"Všetky svetové, a teda aj európske zdravotnícke organizácie a lekárske spoločnosti odporúčajú znížiť konzumáciu sladených nealkoholických nápojov. Napriek publikácii Sladké daňové pokušenie WHO vo svojich odborných názoroch okrem iných opatrení odporúča aj zdaňovať sladené nápoje," uviedol Minárik pre TASR. Dodal, že izolované riešenia komplexného manažmentu zdravia populácie majú len obmedzené šance na úspech.
Podľa jeho názoru nie jedno opatrenie má silu významným spôsobom zvrátiť nepriaznivý trend nárastu obezity, ale len komplexné a dlhodobé verejno-zdravotnícke riešenia zamerané na podporu zdravších stravovacích vzorcov, fyzických aktivít populácie, ako aj na tvorbu motivačného prostredia v rodinách, školách alebo aj na pracoviskách. Doplnil, že zavedené opatrenia musia byť dlhodobo v platnosti na to, aby dokázali ovplyvniť to, čo sa od nich očakáva.
"Obezita je komplexné ochorenie, pod ktoré prispieva viacero faktorov. Jedným z nich je nepochybne zvýšený príjem sladených vôd, no veľmi ťažko sa oddeľuje od ostatných, často ide ruka v ruke s jedením polotovarov, fastfoodov a ultra spracovaných potravín, ktoré majú málo gramov, veľa kalórií a veľa energie, no nepochybne sladené vody netlmia hlad, skôr naopak a k tomu z nich samotných prijímame kalórie. Mesačne to môže byť ľahko aj päť kilogramov cukru iba zo sladených vôd, čo je 20.000 kilokalórií. Štúdie, kde vymieňajú štandardne sladené vody zmesou glukózy a fruktózy už len vodami sladenými nekalorickými sladidlami, vychádzajú pozitívne na zníženie hmotnosti a obezity, pričom najlepšou voľbou sú samozrejme voda a nesladené nápoje," ozrejmil pre TASR lekár a odborník na výživu Boris Bajer.
Sladené vody podľa jeho slov však u človeka so sedavým spôsobom života môžu pri nekontrolovanom príjme zvyšovať kalorický príjem bez účinku nasýtenia, a naopak to môže zvýšiť chute na sladké a všeobecne prijímanie viac energie z potravy. "Cukor môže podkladať polienka zhoršeniu metabolického stavu človeka, ak ten cukor nespáli pohybom cez svaly, mozgom alebo inými orgánmi," zhrnul Bajer. Vysvetlil, že tu ide aj o nadmerný príjem fruktózy a tá cestou polyolovej metabolizácie vedie k nadprodukcii triglyceridov a podporuje aj ukladanie tuku v tele a teda aj obezitu.
Penesová upozorňuje, že u detí môže kalorický príjem zo sladených nápojov predstavovať až 20 percent z celkového denného energetického príjmu. "Čo je veľa, ideálne by to mala byť nula. Podľa HBSC štúdie konzumuje sladené nápoje na dennej báze 20 percent 11- až 15-ročných detí, alebo aj energetické nápoje, ktoré konzumuje viac ako tretina detí minimálne raz týždenne. Na rozdiel od dospelých deti na základných školách sú korisť agresívneho marketingu a tu pomôže len regulácia, legislatívna úprava a jej dôsledné dodržiavanie a kontrolovanie," skonštatovala.
Ministerstvo financií SR minulý týždeň zverejnilo predbežnú informáciu o príprave zákona, ktorým by sa na Slovensku zaviedla daň zo sladených nealkoholických nápojov. "Táto prax je zjavná aj v okolitých krajinách a v záujme zachovania verejného zdravia budeme plne súčinní, ak to bude predkladať iné ministerstvo," reagovala šéfka rezortu zdravotníctva.


ben ima



Štítky :

RÚVZ: V okrese Trebišov sú štyri aktívne ohniská žltačky

Trebišov 20. februára (TASR) - Regionálny úrad verejného zdravotníctva (RÚVZ) v Trebišove eviduje v tomto ...