UNLP Košice zaviedla v liečbe Parkinsonovej choroby adaptívnu stimuláciu mozgu Košice 4. novembra (TASR) - Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura (UNLP) Košice ako prvá slovenská nemocnica ...

Košice 4. novembra (TASR) - Univerzitná nemocnica Louisa Pasteura (UNLP) Košice ako prvá slovenská nemocnica a jedna z prvých v Európe tento rok zaviedla novú metódu liečby pre pacientov s Parkinsonovou chorobou. Ide o tzv. adaptívnu neurostimuláciu s využitím softvéru, ktorým sa individualizuje liečba konkrétnemu pacientovi. Informovala o tom hovorkyňa UNLP Ladislava Šustová.
„Naša klinika dnes pacientom ponúka to, čo aj najmodernejšie pracoviská vo svete - adaptívnu stimuláciu mozgu, ktorá dokáže liečbu presne prispôsobiť potrebám pacienta,“ uviedol profesor Matej Škorvánek z Neurologickej kliniky UNLP.
Parkinsonova choroba patrí medzi najčastejšie neurodegeneratívne ochorenia a jej výskyt vo svete neustále rastie. „Riziko zvyšuje nielen vyšší vek, ale aj prostredie - chemické látky, pesticídy či infekcie,“ priblížil Škorvánek.
Základom liečby je pravidelný pohyb a farmakoterapia. Dopamínové lieky dopĺňajú chýbajúci nervový prenášač dopamín a najmä v prvých rokoch dokážu u pacientov veľmi efektívne zmierniť príznaky ochorenia.
Ak klasická liečba nestačí, UNLP ponúka dve možnosti pokročilej liečby - pumpovú liečbu a hĺbkovú mozgovú stimuláciu (DBS). „Operácia prichádza do úvahy len vtedy, keď očakávaný prínos prevyšuje riziko. Pacientov starostlivo vyberáme a indikujeme selektívne. Nie všetci pacienti spĺňajú indikačné kritériá, ale tí, ktorí ich spĺňajú, môžu z moderného zákroku profitovať,“ uviedol Škorvánek.
Hĺbková mozgová stimulácia je jednou z najmodernejších možností liečby Parkinsonovej choroby. V UNLP sa čoraz častejšie, u pacientov, kde nefunguje tradičný mód stimulácie, využíva adaptívna stimulácia, ktorá sa automaticky prispôsobuje činnosti mozgu a prispieva k presnejšej liečbe. Na rozdiel od neadaptívnej stimulácie, ktorá uvoľňuje konštantný prúd, adaptívna reaguje na aktuálne potreby pacienta.
„Implantujeme elektródy pri vedomí pacienta, aby sme videli účinok stimulácie na pohyb a mohli sledovať prípadné nežiadúce účinky. Pacient počas zákroku vykonáva jednoduché úlohy - pohybuje rukami, vymenúva mesiace - a my hľadáme tzv. terapeutické okno, pri ktorom je stimulácia účinná a bezpečná,“ vysvetlil odborník.
Keď je poloha elektród optimálna, lekári ich natrvalo spoja s neurostimulátorom uloženým pod kožu. Tento krok už prebieha v celkovej anestézii. Stimulátory môžu byť nabíjateľné alebo nenabíjateľné a dajú sa nastavovať samostatne pre každú polovicu mozgu. Veľkou výhodou v posledných rokoch je dostupnosť tzv. segmentovaných elektród, ktoré umožňujú presnejšie zacielenie prúdu a znižujú riziko vedľajších účinkov. Pacienti odchádzajú domov po operácii v priebehu niekoľkých dní. Ako ďalej informovala UNLP, samotný stimulátor sa následne aktivuje po troch, štyroch týždňoch.
„Neurostimulátor chorobu nezastaví, ale pri správnej indikácii daruje pacientovi roky kvalitného života,“ doplnil Škorvánek. Podľa neho môže adaptívna stimulácia spolu s rehabilitáciou a logopédiou oddialiť ťažšie štádiá ochorenia a pomôcť pacientom zostať čo najdlhšie samostatnými.


UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.


hol gra