ÚNSS: Pohyb v teréne je neľahký, mnohí vodiči MHD pomáhajú ukážkovo Bratislava 25. novembra (TASR) - Samosprávy majú často skreslené predstavy o tom, čo potrebujú nevidiaci ...

Bratislava 25. novembra (TASR) - Samosprávy majú často skreslené predstavy o tom, čo potrebujú nevidiaci pri jednoduchšom pohybe v teréne. V uliciach chýba dostatok jednoznačných informácií. Treba riešenia, ktoré hendikepovaným umožnia využiť čo najväčší počet zmyslov, poukazuje Pavol Korček z Únie nevidiacich a slabozrakých Slovenska (ÚNSS). Pohyb v neznámom teréne je preto podľa neho stále neľahký. Podstatne jednoduchšie je to na známych trasách.Nevidiaci využívajú na orientáciu hmat, sluch a čuch. Pomáhajú im malé vrúbky na chodníkoch a priechodoch, zvukové upozornenia, tiež informačné systémy vybavené výstupom v syntetickej reči a popisom cesty. Slabozrakí používajú zvyšky svojho zraku, hmat, sluch a čuch. Často sa spoliehajú na kontrastné farby, zväčšené popisky či osvetlenie. Čuch je doplnkovým zmyslom najmä na získavanie správ z prostredia.Korček priznáva, že úpravy terénu v mestách sú náročné. Únia preto oceňuje, že niektoré stavebné úrady jej dávajú projekty na posúdenie v rámci územného a stavebného konania. Prizývaná je aj na kolaudácie. "Týka sa to najmä Bratislavy, Košíc, ich okolia a mesta Púchov," vysvetlil. V ostatných častiach Slovenska sa to podľa neho deje len výnimočne. Je za systémové riešenia. "Tak aby projekty posudzovali vyškolení odborníci v oblasti bezbariérovej prístupnosti prostredia. Hodnotenie sa musí stať povinnou súčasťou územného, stavebného a kolaudačného konania," navrhuje Korček.Zdraví ľudia nevidiacich v spoločnosti akceptujú. Vždy sú ochotní pomáhať. "Najmä mladí často nadväzujú kontakt s takto hendikepovaným človekom," povedala Dušana Blašková z únie. Vodiči MHD sú podľa nej vyškolení, situáciu označila "za naozaj veľmi dobrú". "Mnohí z nich nevidiacemu povedia číslo autobusu, smer cesty, nezriedka ho usadia, spýtajú sa, na ktorej zastávke bude vystupovať, aby mohli dohliadnuť na to, že vozidlo opustí bezpečne," opísala Blašková.Akceptácii zrakovo postihnutých v spoločnosti výrazne prispieva aj legislatíva, tvrdí únia. Upravuje práva takýchto osôb, rovnosť príležitostí, podmienky v oblasti zdravotníctva, školstva, trhu práce či v sociálnej oblasti. Majú prístup ku kultúre aj športu. "Naša spoločnosť sa preto stretáva s nevidiacimi v každej oblasti bežného života, a tak sa ich učí vnímať ako plnohodnotných a rovnocenných partnerov, ktorí dokážu skutočne takmer všetko ako zdraví ľudia," podotkla Blašková.Mimovládka organizuje počas roka viacero osvetových akcií. Pravdepodobne najznámejšou je "Biela pastelka" spojená s verejnou zbierkou. Výťažok z nej slúži na dofinancovanie služieb pre zrakovo postihnutých. Za významné podujatie označila Blašková dopravno-výchovnú akciu "Deň bielej palice", má upozorniť na bezpečný pohyb takýchto ľudí cez cestu. Mimovládka organizuje aj fotografickú súťaž Cesta svetla, prostredníctvom obrazu približuje život nevidiacich. Známa je aj súťaž v čítaní a písaní Braillovho písma, tiež Dni Mateja Hrebendu.Únia nevidiacich a slabozrakých Slovenska je najväčšou organizáciou zastupujúcou zrakovo postihnutých ľudí. Združuje ich tisíce. Svoje služby a poradenstvo ponúka bezplatne, má osem krajských organizácií. Pomáha pri výbere kompenzačných pomôcok či úpravách domáceho a pracovného prostredia, pri využívaní Braillovho písma, jeho tlače, tvorbe reliéfnej grafiky. Poskytuje tiež prepis dokumentov do tohto písma.Ľudia oslovujú organizáciu aj v rámci poradenstva zameraného na sprístupňovanie webových stránok a elektronických dokumentov pre nevidiacich. Tá organizuje aj používateľské kurzy pre prácu s kompenzačnou výpočtovou technikou a spolupracuje s výrobcami takejto techniky na vývoji, testovaní a lokalizácii pre slovenské jazykové prostredie.Viac informácií o aktivitách a projektoch ÚNSS sa možno dozvedieť na webe www.unss.sk.