Vláda vzala na vedomie správu ÚDZS o stave vykonávania VZP za vlaňajšok Bratislava/Púchov 2. júla (TASR) - Jadro problému slovenského zdravotníctva vidí Úrad pre dohľad nad zdravotnou ...

Bratislava/Púchov 2. júla (TASR) - Jadro problému slovenského zdravotníctva vidí Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) v zlom systémovom nastavení, ktoré je dôsledkom nedokončenej zdravotníckej reformy spred 20-tich rokov. Systému chýba transparentnosť a efektívnosť, zlepšenia prichádzajú formou nesystémových riešení. Vyplýva to zo správy ÚDZS o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia (VZP) za rok 2024, ktorú vzala vláda v stredu na vedomie.
„Z pohľadu úradu je v tomto štádiu jediným riešením rozsiahla reforma zdravotníctva, ktorá by zahŕňala financovanie, systém riadenia a regulácie zdravotných poisťovní, zadefinovanie štandardu a vytvorenie priestoru na individuálne zdravotné poistenie, rozšírenie rozsahu používania DRG ako úhradového mechanizmu,“ približuje ÚDZS.
Pokračuje, že systému by pomohlo aj plné spustenie optimalizácie siete nemocníc, nastavenie transparentného a férového oceňovania poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, zjednotenie regulačných rámcov či zavedenie holdingového riadenia štátnych nemocníc.
Konštatuje, že vlani bol zaznamenaný významný medziročný nárast príjmov verejného zdravotného poistenia, čo súviselo najmä s priaznivou makroekonomickou situáciou - vyššou zamestnanosťou a rastom miezd. Celkové dostupné zdroje v zdravotníctve v porovnaní s vlaňajškom vzrástli o 901,2 milióna eur. „Nárast disponibilných zdrojov bol tvorený predovšetkým nárastom poistného zaplateného v rámci VZP (o 769,4 milióna eur), ale výrazne narástli aj výdavky obyvateľstva na zdravotnú starostlivosť hradenú mimo VZP (o 131,8 milióna eur). Podiel disponibilných zdrojov v zdravotníctve na HDP za rok 2024 narástol na 7,6 percenta,“ spresnil úrad.
Úrad konštatoval, že najväčšiu časť peňazí v zdravotníctve tvorí poistné, ktoré odvádzajú ekonomicky aktívni poistenci. V roku 2024 sa ich príspevky zvýšili o 738,2 milióna eur a celkovo tak do systému priniesli približne 5,9 miliardy eur. Prispelo k tomu zvyšovanie miezd aj zvýšenie sadzieb poistného od januára 2024.
Priemerný mesačný odvod ekonomicky aktívneho poistenca tak vzrástol na 215 eur, čo je o 27 eur viac ako v predchádzajúcom roku. Za poistencov štátu, ako sú dôchodcovia, deti, študenti či nezamestnaní, zaplatil štát celkovo 2,1 miliardy eur, čo je o 31,2 milióna eur viac než rok predtým. Priemerný mesačný príspevok štátu za týchto poistencov predstavoval 61 eur, čo znamená medziročné zvýšenie o 1 euro.


dah mj