Zdravie: M. Hajdúk: Ľudia trpiaci schizofréniou ťažko rozpoznávajú emócie Bratislava 27. mája (TASR) - Ľudia trpiaci schizofréniou majú často ťažkosti s rozpoznávaním emócií a porozumením ...

Bratislava 27. mája (TASR) - Ľudia trpiaci schizofréniou majú často ťažkosti s rozpoznávaním emócií a porozumením zámerov iných ľudí. Upozorňuje na to klinický psychológ Michal Hajdúk z Univerzity Komenského (UK) v Bratislave, ktorý sa venuje výskumu schizofrénie a svoje nedávne výsledky publikoval vo viacerých vedeckých časopisoch. TASR o tom infomrovala hovorkyňa UK Lenka Miller. Schizofrénia je závažná psychická porucha, ktorá sa spája najmä s prítomnosťou halucinácií. Postihuje jedno percento populácie, teda na Slovensku asi 50.000 ľudí. Veľká časť pacientov má zároveň ťažkosti aj s každodenným fungovaním v medziľudských vzťahoch, práci a voľnočasových aktivitách. Hajdúk z Katedry psychológie Filozofickej fakulty UK a Psychiatrickej kliniky Lekárskej fakulty UK a Univerzitnej nemocnice Bratislava skúma sociálnu kogníciu, teda súbor schopností, prostredníctvom ktorých ľudia vnímajú a spracovávajú sociálne podnety, ako napríklad výrazy tváre, zámery, presvedčenia a pod. "V spolupráci s kolegami z USA sme zistili, že u nich skoro 75 percent pacientov so schizofréniou má mierne až závažné ťažkosti s čítaním emočných výrazov a usudzovaním, čo si iní ľudia myslia. To číslo je pomerne vysoké, ale hneď, keď budeme vedieť týchto ľudí spoľahlivo identifikovať, môžeme im poskytnúť terapiu, napríklad vo forme tréningu sociálno-kognitívnych zručností," poznamenal Hajdúk.Narušenie v oblasti sociálnej kognície patrí medzi základné prejavy schizofrénie. Tréningy sociálnej kognície sa ukazujú byť vhodným doplnkom k štandardnej terapii, keďže vytvárajú priestor na osvojenie a precvičovanie sociálnych spôsobilostí, čím pozitívne ovplyvňujú samotnú funkčnosť pacienta."Aj výsledky z dát, ktoré sme zbierali u nás, ukázali, že práve sociálna kognícia je kľúčová schopnosť, na ktorú by mali klinickí psychológovia u pacientov so schizofréniou zamerať svoje intervencie. Niektoré z psychologických postupov na rozvíjanie týchto schopností už uplatňujeme aj na našej klinike," dodal Hajdúk. V súčasnosti sa Hajdúk s kolegami z II. neurologickej kliniky Lekárskej fakulty UK a Katedry logopédie Pedagogickej fakulty UK zaoberá tým, či majú podobné ťažkosti aj pacienti s Parkinsonovou chorobou. Prvotné výsledky ich projektu naznačujú určité podobnosti medzi týmito poruchami. "Verím, že výsledky týchto výskumov a aj ďalšie nadväzujúce projekty budú významným príspevkom k lepšiemu porozumeniu fungovania psychických funkcií u pacientov s týmito ťažkými zdravotnými komplikáciami," uviedol rektor UK Marek Števček. Ako doplnil, teší ho, že odborníci z univerzity dokážu spolupracovať aj naprieč viacerými fakultami so spoločným cieľom zlepšiť životy ich pacientov.