Zdravie: Odborníci predstavili akčný plán na zníženie kardiovaskulárnych úmrtí Bratislava 13. mája (TASR) - Na Slovensku každoročne predčasne zomrie viac ako 21.000 ľudí, ktorých ...

authorTASR dateVloženie/úprava Streda, 13.05.2026 categoryDenné správy

Bratislava 13. mája (TASR) - Na Slovensku každoročne predčasne zomrie viac ako 21.000 ľudí, ktorých úmrtiu bolo možné predísť prevenciou, skoršou diagnostikou alebo včasnou liečbou. Odborníci spolu s ministrom zdravotníctva Kamilom Šaškom (Hlas-SD) preto predstavili pri príležitosti nadchádzajúceho Svetového dňa hypertenzie (17. 5.) iniciatívu Zdravšie Slovensko 2030, teda konkrétny plán, ako do roku 2030 znížiť počet infarktov, cievnych mozgových príhod a predčasných úmrtí. Informovali o tom na stredajšej tlačovej konferencii v Národnom ústave srdcových a cievnych chorôb v Bratislave.
„Naším cieľom je, aby väčšina pacientov mala svoje ochorenie včas diagnostikované, správne liečené a dlhodobo pod kontrolou. Zdravšie Slovensko 2030 je konkrétny akčný plán, ako do roku 2030 znížiť odvrátiteľné úmrtia na Slovensku,“ ozrejmil prezident Slovenskej lekárskej spoločnosti a dekan Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave Juraj Payer.
Plán sa zameriava na skorší záchyt pacientov posilnením preventívnych prehliadok, pravidelnou kontrolou krvného tlaku, cholesterolu či glykémie i aktívnym vyhľadávaním pacientov s vysokým kardiovaskulárnym rizikom. Rovnako na lepšiu kontrolu hypertenzie a cholesterolu, zjednodušenie liečby, zabezpečenie jej rovnakého štandardu pre všetkých pacientov či zvýšenie spolupráce pacienta pri liečbe.
Súčasťou plánu je aj posilnenie úloh primárnej starostlivosti či zapojenie a prepojenie lekárov, farmaceutov, zdravotné sestry a špecialistov do koordinovanej starostlivosti o pacienta. Plán kladie dôraz aj na väčšiu osvetu a edukáciu verejnosti.
Na základe predstavených krokov by sa podľa odborníkov mohlo do roku 2030 podariť znížiť počet infarktov a mozgových príhod minimálne o 30 percent, zvýšiť počet pacientov s kontrolovaným krvným tlakom na úroveň 70 percent a znížiť miera odvrátiteľných úmrtí na Slovensku.
Payer upozornil, že kardiovaskulárne ochorenia sú na Slovensku najčastejšou príčinou úmrtí. „V roku 2023 tvorili 45,9 percenta všetkých príčin smrti,“ priblížil s tým, že infarkty a mozgové príhody nepredstavujú len zdravotný problém, ale aj záťaž pre nemocnice, zdravotný systém a verejné financie. „Liečba jedného akútneho infarktu stojí približne 9700 eur, čo predstavuje viac ako 144 miliónov eur ročne len na akútnu starostlivosť. Pri cievnych mozgových príhodách ide o približne 11.600 pacientov ročne a pri náklade 8800 eur na pacienta presahuje akútna starostlivosť 100 miliónov eur ročne,“ vysvetlil. Cieľom by preto podľa neho malo byť, aby k akútnym príhodám vôbec nedochádzalo a pacient bol identifikovaný a liečený skôr.
Hypertenziou na Slovensku trpí viac ako dva milióny obyvateľov, diagnostikovaných a liečených je približne 1,35 milióna pacientov. „Pri hypertenzii sa pacient často cíti dobre, nemá bolesti ani výrazné príznaky, a preto môže mať tendenciu liečbu podceňovať alebo vysadiť. Nestačí pacienta len diagnostikovať. Potrebujeme ho dlhodobo viesť k účinnej liečbe. Veľkú úlohu zohráva pravidelné domáce meranie krvného tlaku a rovnako aj využívanie fixných kombinácií liekov,“ zdôraznila viceprezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti Anna Vachulová. Zdôraznila, že neliečená hypertenzia je najčastejšou príčinou vzniku kardiovaskulárnych ochorení.
Odborníci zdôrazňujú, že najdôležitejší moment nastáva v ambulancii všeobecného lekára. „Ak chceme predísť zbytočným úmrtiam, musíme sa dôslednejšie zamerať na primárnu starostlivosť. Nestačí pacienta len diagnostikovať a nastaviť mu liečbu. Rovnako dôležité je podporovať jeho adherenciu k liečbe. Dnes totiž len 33,5 percenta hypertonikov dosahuje cieľové hodnoty krvného tlaku a pri LDL cholesterole je to menej ako desať percent pacientov. Výrazné rezervy máme pri pacientoch, u ktorých liečime viacero komorbidít naraz,“ doplnil viceprezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva Peter Lipovský.


UPOZORNENIE: TASR ponúka k správe zvukový záznam.


rt von

Štítky :

Elektrické polohovacie postele: Ich význam pre zdravie a komu môžu najviac pomôcť

O tom, ako sa ráno zobudíme, nerozhoduje len dĺžka spánku, ale hlavne jeho kvalita, na ktorú vplýva aj poloha tela počas noci. Práve preto sa čoraz viac dostávajú do popredia elektrické polohovacie postele, ktoré už dávno nie sú určené len pre nemocnice či zariadenia sociálnej starostlivosti. Vďaka moderným dizajnom a technológiám sa skvele hodia aj do domácností ľudí s chronickými ochoreniami, po úrazoch, počas rekonvalescencie, ale aj tých, ktorí chcú predchádzať rozličným bolestiam tela.