Chlamýdie sú veľmi malé mikroorganizmy, veľkosťou pripomínajú väčšie vírusy, veľmi podobné baktériam. Tvoria samostatnú skupinu. Nie sú to typické baktérie, ale ani vírusy. Radia sa do skupiny vnútrobunkových parazitov. Napadnutú bunku „využijú“ na svoje pomnoženie, následne bunku usmrtia a deštruujú, uvoľnia sa do okolia a napádajú ďalšie okolité bunky, kde sa komplikovaný rozmnožovací cyklus opakuje.
Sú to jedny z najrozšírenejších mikroorganizmov medzi zvieratami, ako aj ľudmi. U človeka sa vyskytujú /a vyvolávajú ochorenia/ tri druhy. A to: Chlamýdia trachomatis, Chlamýdia psittaci a Chlamýdia pneumoniae.
Z gynekologického hľadiska je najdôležitejší druh – Chlamýdia trachomatis. Opis ostatných dvoch druhov presahuje rámec tohto článku.
Tento druh, ktorý infikuje v ľudskom tele len určitý druh buniek. A tým je cylindrický epitel, ktorý sa nachádza napr. v kanali kŕčka maternice, v dutine maternice, v dutine vajíčkovodov, v oblasti očnej spojivky, v močovej trubici. Odtiaľ sa môžu šíriť chlamýdie až do brušnej dutiny. Ostatné typy slizníc, napr. epitel, ktorý vystieľa pošvu, chlamýdie nenapádaju.
Ako dochádza k nákaze?
Chlamýdie sa najčastejšie prenášajú priamym kontaktom napadnutých slizníc. K infekcii dochádza najmä pri opakovanom a nechránenom pohlavnom styku. Preto sa chlamýdiova infekcia zaraďuje medzi STD /sexual transmitted desease's/, čiže pohlavne prenosné choroby. Spolu s HPV sú najčasťejšou sexuálne prenosnou chorobou. Tento spôsob šírenia je najvýznamnejší, pretože chlamýdie, ktoré sa nachádzajú mimo tela sú veľmi citlivé na vonkajšie podmienky. Ihneď hynú pri teplote nad 50stupňov Celsia, účinkom dezinfekčných látok a pri vyschnutí. Existuje i možnosť „ nepohlavného“ prenosu, ktorá je oproti „pohlavnému“ omnoho menej pravdepodobná. Deje sa tak napr. bezprostredným použitím vlhkého uteráku, ktorý použila infikovaná osoba. Šanca sa infikovať pri nechránenom pohlavnom styku sa podľa údajov svetových štúdií uvádza okolo 40-70 %. Takže chlamýdie sú vysokoinfekčné. Najväčšia premorenosť chlamýdiami je u dievčat vo veku od 16 do 28rokov, čo súvisí zrejme s obdobím najvyššej frekvencie pohlavného styku, ako i častejším striedaním sexuálnych partnerov, ale i „nezrelosťou“ sliznice na kŕčku maternice, ktorá je voči infekcii náchylnejšia./viď predchadzajúci článok o HPV infekcii/.
Ako sa spozná chlamýdiová infekcia?
Je to ťažká otázka. Ťažká preto, lebo väčšina chlamýdiových infekcií prebieha úplne bez príznakov alebo s príznakmi úplne minimálnými. Platí to najmä u mužov, ktorí môžu zostať nediagnostikovaní, následne nepreliečení, a tým sa stávajú prenášačmi. U žien, ak sa objavia príznaky chlamýdiovej infekcie, tak nie sú špecifické a ak sa na chlamýdie nepomýšľa, tak môžu sa zameniť za iné ochorenia a zostať nepreliečené. Najčastejším klinickým prejavom infekcie u žien sú: 1. tupé bolesti v podbrušku, ktoré zväčša nemajú priamu súvislosť s menštruačným cyklom, 2. pošvový výtok, recidivujúci a/alebo nereagujúci na vaginálnu liečbu, 3. bolesť pri pohlavnom styku, 4. krvácanie alebo „špinenie“ z rodidiel po pohlavnom styku a/alebo mimo menštruácie. 5. pálenie močovej trubice pri močení. 6. Nepravidelná menštruácia, či iné krvácanie z rodidiel, nereagujúce na hormonánu liečbu.
Pri výskyte vyššieuvedených príznakov lekár pri gynekologickom vyšetrení odoberá odber materiálu z kanálu hrdla maternice na vyšetrenie chlamýdií. V súčasnosti existujú veľmi citlivé laboratórne metódy na stanovenie prítomnosti chlamýdií. Moderne sa stanovujú chlamýdie priamo v odobranom materiáli. Nepriame vyšetrenie, teda vyšetrenie protilátok v krvi je nepresné, a môže byť zavádzajúce tým, že pozitivita protilátok môže byť prítomná i po už prekonanej a preliečenej infekcii / v rámci imunitnej odozvy/ a existuje skrížená pozitivita protilátok proti rôznym typom chlamýdií.
Prečo sú chlamýdie nebezpečné pre ženy?
Nebezpečenstvo chlamýdií spočíva v konečných, chronických, pre ženu veľmi závažných zdravotných dôsledkoch. Predchádzajú ich, ako bolo vyššie spomenuté, minimálne klinické prejavy. Nepreliečená a pretrvavajúca chlamýdiová infekcia, ktorá sa šíri postupne a plíživo od krčka maternice, cez dutinu maternice a vajíčkovody do brušnej dutiny, spôsobuje zmeny na vnútromaternicovej sliznici, ako i zrasty vajíčkovodov, ich nepriechodnosť, a tým neplodnosť/sterilitu/. Zrasty v pánve, i v celej brušnej dutine, sú spojené s chronickými bolesťami, najmä pri pohybe. Pri čiastočne priechodných vajíčkovodoch stúpa riziko vzniku veľmi nebezpečného /životohrozujúceho/ stavu – mimomaternicového tehotenstva.
Ako sa lieči chlamýdiová infekcia?
Chlamýdiová infekcia sa lieči vždy a zásadne antibiotikami! Chlamýdie sú výborne citlilivé na určité typy antibiotík. Ich výber, ako i optimálny režim liečby vždy patrí do rúk lekára. Je možno zvoliť z 3 skupín antibiotík: makrolidy, tetracyklíny a fluorované chinolóny. Existujú taktiež rôzne liečebné schémy – od jednorázového podania až po predĺžené, viacdňové režimy. Veľmi dôležitou podmienkou úspešnej liečby chlamýdiovej infekcie u ženy je i súčasné preliečenie jej všetkých sexuálnych partnerov. Je to preto, aby sa zabránilo opätovnému prenosu chlamýdií z nepreliečeného partnera na preliečenú ženu. Taktiež sa doporučuje behom liečby obmedziť sexuálny styk z dôvodu, že antibiotiká účinkujú len na chlamýdie, ktoré sa nachádzajú vo vnútri infikovanej bunky. Pri styku môže dôjsť k poraneniu infikovaných slizníc a rozsevu chlamýdií mimo bunku a rozšíreniu infekcie na ďalšie, nepostihnuté bunky.
Aká je prevencia pred chlamýdiovou infekciou a jej následkami?
Platia tie isté pravidlá ako pri iných sexuálne prenosných ochoreniach. Najmä:
- Žiť v monogamnom zväzku! Nestriedať často sexuálnych partnerov!
- Vyhýbať sa náhodným nechráneným sexuálnym stykom s neznámymi partnermi!
- Dodržovať zásady osobnej hygieny! Používať len vlastné uteráky, či bielizeň!
- Dôsledné dodržovať hygienické zásady na rizikových miestach – bazény, sauny....!
- Dodržovať zásady komplexnej liečby a liečby sexuálnych partnerov dľa doporučenia lekára!