Dekubity predstavujú vážny problém Dekubity predstavujú záťaž ako pre systémy zdravotníctva, tak pre pacientov, ktorí nimi trpia. Mnohé prieskumy ...

Dekubity predstavujú záťaž ako pre systémy zdravotníctva, tak pre pacientov, ktorí nimi trpia. Mnohé prieskumy národného i lokálneho charakteru potvrdzujú, že dekubity sú jedným z rozšírených a najnákladnejších komplikácií u pacientov. Je to celosvetový problém, ktorý napriek inovatívnym, moderným prístupom, vedomostiam o ich etiológii a efektívnom manažmente je obťažné úplne eliminovať. Dostupné dáta incidencie, prevalencie a nákladov na dekubity sú vysoko signifikantné z pohľadu ekonomického, ale i ľudského. Prevalencia dekubitov vo svete predstavuje 8,8- 53,2% a incidencia predstavuje ročne medzi 7- 71,6%. V USA chronické rany postihujú 6,5 milióna pacientov s viac ako 25 miliardami USD ročne vynaložených systémom zdravotnej starostlivosti na liečbu komplikácií súvisiacich s ranami. Z tohto počtu výskyt dekubitov v USA je 0,4- 1%, z čoho prevalencia na akútnych oddeleniach predstavuje 3-15%, v dlhodobej a následnej starostlivosti 41%. V európskych krajinách náklady na manažment dekubitov predstavujú 1- 4% z celkového rozpočtu vyčleneného na zdravotníctvo, z čoho 90 % sú náklady na mzdy sestier a opatrovateľov. EPUAP (európsky poradný panel pre dekubity) deklaruje, že približne 4 milióny ľudí v Európe majú dekubit, čo ročne predstavuje 70 tisíc Euro vynaložených na ich liečbu. Pritom výsledky výskumov deklarujú 80-95 % preventabilitu dekubitov.

Štatistiky a hlásenia výskytu dekubitov
NCZI a poisťovne v kontexte súčasných legislatívnych predpisov deklarujú celkový výskyt dekubitov aktuálne v 0,14 % u hospitalizovaných pacientov. Dekubit ako indikátor kvality č. 24 eviduje MZ SR. Dáta získavajú poisťovne z nahlasovaných prípadov dekubitov poskytovateľmi podľa súčasnej platnej legislatívy. Tento údaj však v prvom rade nie je „spravodlivým“ údajom. Poskytovatelia typu dlhodobo chorí, geriatria, chirurgia, interné a pod. budú zaiste vykazovať signifikantne vyššie čísla výskytu dekubitov, ako ostatní poskytovatelia starostlivosti z dôvodu charakteru zariadenia a hospitalizovaných pacientov (ide často o čiastočne, alebo úplne imobilných, imunosuprimovaných, polymorbídnych a pod.). Druhým vážnym problémom je sumarizovanie a hlásenie týchto údajov jedenkrát ročne. Tým pádom je viac ako nemožná akákoľvek kontrola, a teda naplánovanie a spustenie mechanizmu náprav. Uvedené dáta nemožno považovať za úplné. Avšak štatistika dekubitov sa na Slovensku nerobí. Neexistuje metodika, neexistuje legislatíva, ktorá by riešila túto problematiku explicitne, komplexne a racionálne. Často je veľmi náročné určiť, kde a prečo dekubit vznikol, a kto je za jeho vznik zodpovedný. Klasifikácia dekubitov je často nedostatočná, nesprávna, alebo úplne absentuje. Súčasný systém kontroly a legislatívne ošetrenie problematiky je nedostatočné, chýba funkčné metodické usmernenie, chýba program prevencie, zberu a vyhodnocovania údajov.

Diagnóza „prevencia dekubitov“ (ne)existuje
Dôležitý je aj stupeň poškodenia, ktorý významne ovplyvňuje ako nákladovosť na starostlivosť v zmysle využitia diagnostických metód a technológií, používania technológií, materiálov a prípravkov na hojenie rany, dĺžku hospitalizácie pacienta, logistiku manažmentu pacienta, tak schorôb nedefinuje diagnózu prevencie dekubitov. Je mnohokrát obťažné ordinovať preventívne intervencie a materiály pre prevenciu hľadiska medicínskeho. Prevencia dekubitov je však problematikou odboru ošetrovateľstva. Odbor ošetrovateľstva takúto diagnózu v medzinárodnej klasifikácii NANDA definovanú má (kód 00249: Riziko dekubitu; kód 00248: Riziko narušenej integrity tkaniva a pod.). Vyhláška MZ SR č. 306/2005 Z. z. uvádza ekvivalenty týchto ošetrovateľských diagnóz (kód D 104: Riziko vzniku dekubitov; kód: K 113: Riziko narušenia celistvosti tkanív). Je teda možné preventívne intervencie ordinovať a uskutočňovať. Tu je však nevyhnutná multiodborovo kooperácia, kde manažérom prevencie dekubitov je odborník v ošetrovateľstve- sestra. Prevencia je lacnejšia a menej traumatizujúca! Zahŕňa komplexné posudzovanie pacienta/klienta, odhaľovanie rizík pre vznik dekubitov, na základe ktorých odborníci naplánujú postupy pre činnosť, zabezpečia materiál, techniku a personál. Ak prevencia zlyhá, je potrebná liečba ako rany, tak pacienta celkovo. To si vyžaduje opäť príslušné materiálno- technické a personálne zabezpečenie. Ak niekde v týchto procesoch nastane chyba alebo nedostatok, vzniká problém. Tu je absolútne nevyhnutná spolupráca odborníkov z rôznych oblastí zdravotníctva i pomáhajúcich profesií. Na to, aby sme uskutočňovali bezpečnú, kvalitnú a efektívnu prevenciu a liečbu, musíme mať k dispozícii klinické odporúčané postupy a štandardy pre prax s racionálnym systémom hodnotenia. Ak vieme, kde a aké nedostatky máme, sme schopní naplánovať nápravy a systematicky ich riešiť.

Súčasná pandémia odhalila nedostatky i nové možnosti
Pandémia nového koronavírusu priniesla mnohé komplikácie a prekážky, no i odhalenie nedostatkov možno v ešte väčšej miere, ako za bežných okolností. Dostupnosť starostlivosti bola a teda sále je do istej miery obmedzená. To spôsobuje ako potenciálne, tak reálne zhoršenie stavu pacientov. Preto v úvode prvej vlny pandémie sme v spolupráci s AOPP požiadali ústredný krízový štáb a poisťovne o kolaboráciu v zmysle možností vydávania materiálov a pomôcok pre prevenciu a liečbu dekubitov prostredníctvom eReceptov. Taktiež sme požiadali o možnosť využívať telemedicínu- presnejšie telezdravie. V týchto požiadavkách nám bolo ihneď vyhovené. Momentálne, dlhodobý plán pre riešenie podobných situácií absentuje. Čo nám ale pandémia odhalila, sú iné možnosti prístupu, ktoré šetria nielen náklady, ale hlavne pacienta- transport, dlhé čakacie doby u špecialistov a zbytočnú administratívu a byrokraciu. Odhalila možnosti využitia telezdravia. Legislatívu a štandardné postupy definujúce túto formu starostlivosti ale zatiaľ nemáme. Na to, aby sme vedeli využiť plný potenciál telezdravia potrebujeme tiež funkčné technológie, vzdelávanie odborníkov a edukácie pacientov/klientov pre ich využitie.

Kampaň STOP Dekubitom
Kampaň STOP dekubitom, ktorého iniciátorom je EPUAP európsky poradný panel, pripadajúci na 19. novembra 2020. Kampaň upozorňuje na tento celosvetový problém a apeluje na zdravotné systémy v oblastiach: bezpečnosti pacientov, efektívneho riešenia metodiky hlásenia dekubitov, tvorby a aktualizácie postupov, riešenia fragmentovaného manažmentu dekubitov a podpory multiodborovej kooperácie, posilnenia kompetencií jednotlivých kategórií zdravotníckych pracovníkov, vzdelávania zdravotníckych pracovníkov a edukácie pacientov a ich príbuzných, klasifikácie a diagnostiky, podpory výskumu a praxe založenej na dôkazoch, a v neposlednom rade financovania prevencie dekubitov ako absolútnu prioritu.

Beáta Grešš Halász
členka výboru pre vzdelávanie EPUAP
predsedníčka SSOOR
odborná asistentka FZO Prešovskej univerzity v Prešove