História lekárstva Chuan Fu-mi napísal prvú súhrnnú učebnicu akupunktúry. Uviedol v nej 354 bodov vpichu (životných bodov) ...

2. pol. 3. stol. — Chuan Fu-mi napísal prvú súhrnnú učebnicu akupunktúry. Uviedol v nej 354 bodov vpichu (životných bodov) a upozornil na miesta, kde sa vpich nesmie prevádzať.



1310 — Prvá písomná správa o lekárnikovi v Bratislave



1348 — Karel IV., zakládajúcou listinou, založil univerzitu v Prahe — Karlovu Univerzitu.



od r. 1348 - Vypukla najväčšia stredoveká europská pandémia, tzv. velký mor (čierna smrť), ktorá podľa nepodložených zdrojov si vyžiadala smrť asi 25 miliónov ľudí. Túto chorobu najviac rozširovali blchy.



1467—1490 — V Bratislave bola založená a rozvíjala svoju činnosť Academia Istropolitana



1488—1511 — Leonardo da Vinci previedol niekoľko pitev ľudí. Pri týchto pitvách si robil náčrtky. Niekoľko desiatok kresieb, ktoré sa stali známe, spoznala vedecká verejnosť až v 17. storočí.



1571 A. Cesalpino, prvý krát použil ter­mín „cirkulácia krvi" a nie „pohyb krvi".



A.Cesalpino, prvý krát publikoval svoj názor, že pohyb krvi sa uskutočňuje v dvoch smeroch ( centrifugálnom a centripetálnom)



asi 1590 — Holandský brúsiči okuliarov, bratia Johannes a Zacharias Jansenovi zostrojili prvý dvojšošovkový mikroskop



1600 — Jan Jesenský uskutočnil v Prahe prvú verejnú pitvu mŕtvoly muža.



1605 - Jan Jesenský previedol v Prahe verejnú pitvu ženy a dieťaťa.



2. polovica 60. rokov 17. stor. - M. Malpighi previedol histologické mikroskopické analýzy orgánov ľudského tela, predovšetkým pečene, sleziny a obličiek (po ňom bola pomenované napr. glomeruli Malpi-ghii).

— M. Malpighi objavil vrstvu kože, ktorá bola neskôr pomenovaná jehomenom (stratum Malpighii).



1792 (25. 5.) — V Paríži sa ukutočnila prvná poprava „guillotínou" —jej autorom bol lekár J. I. Guillotin (prístroj navrhol, aby odsúdený na popravu čo najmenej trpeli).



1812 - J. C. A. Récamier vynaliezol vaginálne zrkadlo.



1814 – V nemocnici v holandskom Groningenu začali používať k fixacií kost­ných zlomenín sádru.



1836 — T. Schwann objavil v žalúdku pepsin.



1838 — M. T. Schleiden objavil bunku ako základnú stavebnú jednotku rastlín a prehlásil, že každá rastlina obsahuje bunky.



1846 H. von Mohl začal používať Purkyňového termínu „protoplazma" pre označenie tekutého obsahu rastlinnej bunky.

— W. Stokes popísal patologický spôsob dýchania, ktoré je označované názvom Cheyneovo-Stokesovo dýchanie.



1847 (4.11.) — J. Y. Simpson poprvý krát použil chloroformovú narkózu (uspal ňou rodičku pri pôrode).

- O. H. Holmes zaviedol používanie termínu „anestézia".



1850 — H. Helmholtz ako prvý určil šírenie vzruchu v nervoch.



1851 — H. Helmholtz uverejnil svoj vynález očného zrkadla — oftalmoskopu. Oftalmoskop neskôr zdokonalili E. A. Coccius (r. 1872) a E. Javal (r. 1884).



1862 — F. Hoppe-Seyler objavil v červených krvinkách farebnú bielkovinu — hemoglobín. Dokázal, že hemoglobín volne viaže kyslík, a izolo­val tak ďalšie zlúčeniny hemoglobínu s inými plynmi ( i s kysličníkom uhoľnatým).



1868 — J. F. Miescher objavil v bunkových jadrách hnisu látku kyslej povahy, ktorú označil ako nuklein. Hneď na to bola táto látka nazvaná kyselinou nukleinovou. Miescher sa stal zakladateľom molekulárnej biológie.

— J. É. Péan v Paríži uviedol do chirurgickej praxe pinzetu na zastavovanie krvácajúcich ciev ( péan ). Péanovu modifikáciu tohto nástroja používajú chirurgovia dodnes.



1869 — D. I. Mendelejev publikoval svoj prvý náčrt periodickej sústavy a periodického zákona prvkov.



1878 — Ch. Sédillot zaviedol používanie termínu „mikroob".

— W. Kühne zaviedol používania termínu „enzým".



1884 (21. 5.) — J. O. Dwyer poprvý raz úspešne uplatnil svoju metódu intubácie k odstranení stenózy (zúžení) hrtanu pri diftérií. Pacientkou bolo štvorročné dievčatko.



1885 (6. 7.) — L. Pasteur po prvý krát dovolil, aby bola použitá jeho očkovacia látka proti besnote (oslabený králičí vírus fixe) k liečení chlapca J. Meistera, ktorý bol pohryznutý besným psom. Liečenie bolo úspešné.



1889 — J. von Mering a O. Minkowski objavili závislosť medzi diabetom a na­rušením vnútornej sekrécie pankreatu.

— W. S. Halsted zaviedol používanie gumových rukavíc pri chirurgických výkonoch.



1895 (8. 11.) - W. C. Roentgen objavil pri pokusoch s katodovými lúčmi, lúče X (Roentgenové lúče). Jeho objav našiel rýchle uplatnenie v medicíne (najprv v diagnostike a neskôr na to i v terapií niektorých chorôb) a v ďalších oblastiach vedeckej a technickej činnosti.



1907 — J. Janský v práci Hematologického štúdia u psychotikov popísal jav agluti-načná reakcia krvných sér na erytrocyty a určil — nezávisle na Landstei-nerovi a ako prví — štyri základné krvné skupiny.