Koronárna choroba srdca KCHS: celosvetový problém Koronárna choroba srdca (KCHS), taktiež známa ako ochorenie koronárnych tepien, predstavuje najčastejší prejav ...

KCHS: celosvetový problém

Koronárna choroba srdca (KCHS), taktiež známa ako ochorenie koronárnych tepien, predstavuje najčastejší prejav kardiovaskulárneho ochorenia. Hoci sa prognóza pacientov s KCHS výrazne zlepšila vďaka pokroku v kardiovaskulárnej liečbe, KCHS stále zostáva hlavnou príčinou úmrtí a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) predpovedá, že ňou v nasledujúcich 20 rokoch aj zostane. Iba na území Spojených štátov Amerických sa každých 26 sekúnd vyskytne koronárna príhoda a každú minútu niekto na KCHS umiera.



Čo je KCHS?

Koronárna choroba srdca sa do určitej miery vyskytuje ako prirodzený dôsledok starnutia, avšak najvnútornejšia vrstva artérií podlieha poškodeniu v súvislosti s určitými rizikovými faktormi, ako je fajčenie, vysoký krvný tlak, diabetes, zvýšená hladina cholesterolu v krvi, obezita a ďalšie faktory, ako napríklad pohlavie, etnická príslušnosť alebo KCHS v rodinnej anamnéze. Koronárne artérie sa zmrštia a zatvrdnú, čo vedie k poklesu krvného prietoku a k zníženiu dodávky kyslíka srdcovému svalu (ischémia). Táto nedostatočná dodávka kyslíka srdcovému svalu môže spôsobovať angínu pektoris (bolesť srdca). Pokiaľ sa koronárna artéria úplne upchá, nedostatok kyslíka postihne celú sekciu srdcového svalu, ktorá odumiera a spôsobuje infarkt myokardu (IM) alebo srdcovú príhodu. Kľúčovým problémom je však skutočnosť, že KCHS predstavuje progresívne a skryté ochorenie, ktoré stále veľmi často ostáva nepozorované, až pokým sa neobjavia prvé príznaky ischémie alebo IM. Prítomnosť dysfunkcie ľavej komory u pacientov s KCHS prispieva ku výrazne negatívnemu účinku na prežitie.



Srdcová frekvencia a KCHS

U pacientov trpiacich KCHS, ktorí zároveň vykazujú zvýšenú hodnotu srdcovej frekvencie, je riziko srdcovej príhody a následného úmrtia veľmi vysoké. Srdcová frekvencia predstavuje hlavný determinant spotreby kyslíka a môže urýchliť väčšinu epizód ischémie, a to ako symptomatickej, tak aj skrytej. V dôsledku toho sa znížením srdcovej frekvencie u
pacientov trpiacich KCHS zníži spotreba kyslíka srdcom, čo môže výrazne pozitívne zredukovať výskyt kardiovaskulárnych príhod.



Liečba a prevencia KCHS

V súčasnosti zavedený manažment ochorenia KCHS má za cieľ dve hlavné oblasti: zmierniť príznaky (angína pektoris) a znížiť riziko srdcovej príhody, srdcového zlyhania a predĺžiť život pacienta. Úprava životného štýlu je v procese prevencie KCHS veľmi dôležitá. K súčasným možnostiam liekov voľby znižujúcim srdcovú frekvenciu, čím sa zmierňujú symptómy, patria beta-blokátory a antagonisty kalciových kanálov. Na prevenciu koronárnych príhod sa používa kyselina acetylsalicylová, statíny, ACE-inhibítory a beta-blokátory.
Nehľadiac na úpravu životného štýlu, súčasné možnosti liečby a možnosti chirurgického zákroku, zostávajú kardiovaskulárne ochorenia problémom, vyžadujúcim si nové a jasné účinné preventívne opatrenia.




Literatúra:




1.Projections of Global Mortality and Burden of Disease from 2002 to 2030 PLoS Med 3(11): e442. doi:10.1371/journal.pmed.0030442.



2.Heart Disease and Stroke Statistics—2008 Update, Report From the American Heart Association Statistics Committee and Stroke Statistics Subcommittee Circulation 2008, available online.



3.Burns RJ, Gibbons RJ, Yi Q, et al. The relationship of left ventricular ejection fraction, end-systolic volume index and infarct size to six monthly mortality after hospital discharge following myocardial infarction treated by thrombolysis. J Am Coll Cardiol. 2002 ; 39 : 30-6.



4.Kjekshus JK. Importance of heart rate in determining beta-blocker efficacy in acute and long-term acute myocardial infarction intervention trials. Am J Cardiol. 1986 ; 57 : 43F-49F.



5.Fox K, Garcia MA, Ardissino D, et al. Guidelines on the management of stable angina pectoris: executive summary: the Task Force on the Management of Stable Angina Pectoris of the European Society of Cardiology. Eur Heart J 2006 ; 27 : 1341–81.



6.Graham I, Atar D, Borch-Johnsen K, et al. European guidelines on cardiovascular disease prevention in clinical practice: executive summary. Eur Heart J 2007 ; 28 : 2375–2414.