Lekari.sk
Zaujímavosti
SLOVENSKÝ ODBOROVÝ ZVÄZ ZDRAVOTNÍCTVA A SOCIÁLNYCH SLUŽIEB
VAJNORSKÁ 1, 815 70 BRATISLAVA (www.sozzass.sk)
______________________________________________________________________
POSLANCOM NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY
BRATISLAVA
Vážená pani poslankyňa, vážený pán poslanec,
bez ohľadu na to, či patríte medzi predstaviteľov súčasnej vládnej koalície, alebo medzi opozičných poslancov a tiež odhliadnuc od snahy niektorých predstaviteľov Vlády SR a časti zástupcov zamestnávateľov spochybniť úlohy a postavenie odborov, venujte prosím niekoľko minút svojho času obsahu tohto listu :
Úvodom krátka informácia o nás:
Slovenský odborový zväz zdravotníctva a sociálnych služieb vznikol v roku 1990 a v súčasnosti združuje viac ako 30 tisíc zamestnancov, pôsobiacich v zdravotníctve. Sú to zamestnanci prevažne z nemocníc, či sú to univerzitné, špecializované, fakultné alebo regionálne nemocnice a zamestnanci polikliník. Prevádzka týchto zdravotníckych zariadení je financovaná takmer výlučne na základe zmluvného vzťahu so zdravotnými poisťovňami. Dôležitým zdrojom zdravotných poisťovní sú finančné prostriedky, ktoré platí štát za ekonomicky neaktívnych občanov.
Ďalší naši členovia sú zamestnancami kúpeľov, stredných zdravotníckych škôl , záchrannej služby a iných zdravotníckych zariadení. Zastupujeme aj početnú skupinu zamestnancov regionálnych úradov verejného zdravotníctva (bývalá hygiena), ktoré sú rozpočtovými organizáciami Ministerstva zdravotníctva SR . Ich prevádzka je hradená zo štátneho rozpočtu.
Medzi našich členov patria aj zamestnanci, ktorí poskytujú starostlivosť v rôznych druhoch zariadení sociálnych služieb napr. v zariadeniach pre seniorov, pre telesne a mentálne postihnuté deti a dospelých, občanov s ťažkým zdravotným postihnutím a pod. Zriaďovateľom týchto zariadení sú samosprávne kraje ( vyššie územné celky) a obce.
Obraciame sa na Vás z dôvodu, že na októbrovej schôdzi Národnej rady SR budete v prvom čítaní posudzovať navrhované zmeny viacerých zákonov, ktoré majú bezprostredný dosah na našich členov.
Konkrétne ide o zákony :
1. ZÁKON o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov;
2.ZÁKON č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.)
3. ZÁKON o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov;
4.ZÁKON o štátnom rozpočte na rok 2011.
Je nám známa skutočnosť, že je nutné prijímať výrazné úsporné opatrenia a rázne prikročiť k znižovaniu deficitu štátneho rozpočtu a to nielen z dôvodu, aby sme sa vyhli možným finančným sankciám zo strany európskych inštitúcií.
Rovnako poznáme argumenty o potrebe synchronizácie odvodového a daňového systému , dôsledkom ktorej má byť v budúcnosti zníženie administratívy a úspora pracovných miest. Aktuálne to naši členovia vnímajú len ako tendenciu:
a) zdaniť nielen mzdu, ale takmer bez výnimky každý príjem občana,
b) z každého zdaneného príjmu platiť odvody na sociálne a zdravotné poistenie, pričom vyšší odvod do zdravotného poistenia nijako neovplyvní rozsah a úroveň poskytnutej zdravotníckej služby pre platcu poistného.
Dôsledkom navrhovaných zmien zákonov bude nižší príjem pre zamestnancov, súčasne s ohlasovaným zvyšovaním cien tovarov a služieb, teda zníženie ich doterajšej životnej úrovne . Cieľom nášho listu je požiadať Vás o opätovné zváženie, či považujete očakávaný finančný prínos pre štátny rozpočet za adekvátny dôsledkom navrhovaných legislatívnych zmien ? Či je možné opatrenia prezentovať ako solidárne, na ktorých sa budú podieľajú všetky skupiny zamestnancov verejnej a štátnej správy , keď mnohé z pôvodne prezentovaných zámerov sa nebudú realizovať?
V prílohe listu poukazujeme na očakávané negatíva pre zamestnancov zariadení sociálnych služieb a zdravotníctva v kontexte s ich súčasným postavením, resp. s už uplatnenými reštrikčnými opatreniami voči nim v minulosti.
Budeme radi, ak prejavíte záujem o osobné stretnutie a spoločné riešenie problémov našich členov.
S pozdravom
Mgr. Anton Szalay
predseda SOZZaSS
List zaslaný na vedomie tlačovým agentúram
Príloha k listu predsedu Slovenského odborového zväzu zdravotníctva a sociálnych služieb zo dňa 8.10.2010 , adresovaného všetkým poslancom Národnej rady Slovenskej republiky
1.
a) Aktuálne znenie § 5 ods. 8 druhá veta zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov :
„Pri výpočte základu dane zamestnanec, ktorý vykonáva zdravotnícke povolanie lekára, zubného lekára, sestry alebo pôrodnej asistentky, 23a) si po odpočítaní poistného a príspevkov môže znížiť príjmy zo závislej činnosti aj o úhrady zdravotníckeho pracovníka za jeho ďalšie vzdelávanie 23b) vzdelávacej ustanovizni uskutočňujúcej študijný program akreditovaný ministerstvom zdravotníctva 23c) preukázateľne zaplatené v príslušnom zdaňovacom období, a to do výšky ustanovenej osobitným predpisom. 23d)
Na základe navrhovanej zmeny zákona sa má citované ustanovenie zrušiť.
Dovoľujeme si stručne Vám priblížiť podmienky práce zamestnancov zariadení sociálnych služieb a niektoré z opatrení, ktoré ich v minulosti negatívne postihli:
*Podľa štatistického prehľadu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR bolo v roku 2009 v zariadeniach sociálnych služieb s celoročným pobytom zamestnaných 14 126 zamestnancov, z toho 12 555 žien, s výškou priemerného platu 597,55 €, čo je len 80 % z priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Priemerný tarifný plat bol iba 345,41 €, zvýšenie do úrovne menej ako 600 € mesačne bolo v podstatnej miere ovplyvnené príplatkami za prácu v noci, v sobotu, nedeľu alebo vo sviatok, v zmennej prevádzke a za ďalšie sťažujúce podmienky práce.
*Od 1.1.2009 sa zhoršili podmienky odmeňovania niektorých zamestnancov zariadení sociálnych služieb. V dôsledku prispôsobenia sa európskej legislatíve zanikla kompenzácia neuropsychickej záťaže zamestnancov, hoci táto je pri skladbe prijímateľov sociálnych služieb evidentná. Časť zamestnávateľov ešte v roku 2009 vyplatila zamestnancom rovnakú finančnú čiastku ako v roku 2008 formou osobného ohodnotenia alebo odmeny.
*Zriaďovateľmi a financovateľmi zariadení sociálnych služieb sú vyššie územné celky a obce. V roku 2010 z dôvodu nižšieho výberu daní na úrovni samosprávnych krajov zamestnávatelia pristúpili k ďalším reštrikciám: V niektorých zariadeniach sociálnych služieb prepúšťali zamestnancov, v iných im odobrali osobné príplatky a nevyplatili odmeny.
*Od 1.januára 2009 platí nový zákon o sociálnych službách (448/2008 Z. z.).Citovaný zákon podmienil odbornú spôsobilosť veľkej časti zamestnancov absolvovaním akreditovaného vzdelávacieho kurzu v rozsahu 150 resp. 220 hodín, ktoré je nútená táto nízkopríjmová skupina zamestnancov absolvovať na vlastné náklady.
V súčasnosti navrhované zrušenie druhej vety § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov č.595/2003 Z. z. je v poradí ďalším opatrením s negatívnym dosahom na zamestnancov:
*Podľa zákona č. 448/2008 Z. z. o sociálnych službách... môžu sestry vo vybraných zariadeniach sociálnych služieb poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť. Podľa vyhlášky Ministerstva zdravotníctva SR z roku 2009, zdravotné výkony môže vykonávať iba sestra , ktorá získa špecializáciu v príslušnom špecializačnom odbore. Vzhľadom na novoustanovenú kvalifikačnú požiadavku v súčasnosti na vlastné náklady, vo svojom osobnom voľne získavajú sestry, zamestnané v zariadeniach sociálnych služieb, v príslušných vzdelávacích inštitúciách špecializáciu.
Podľa predloženého návrhu na vypustenie druhej vety § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. zníženie príjmu zo závislej činnosti o úhradu zaplatenú za ďalšie vzdelávanie už nebude možné.
Finančný dopad na štátny rozpočet vo výške + 22 € za každú sestru s príslušnou špecializáciou považujeme za ekonomicky bezvýznamný. Žiadame ponechať možnosť zníženia príjmu zo závislej činnosti o zaplatenú úhradu za ďalšie vzdelávanie, čo považujeme skôr za symbolickú kompenzáciu neustále sa zvyšujúcich nárokov na ich nedostatočne ohodnotenú prácu:
Vstupom Slovenska do EÚ sa zmenili kvalifikačné predpoklady na vykonávanie práce sestier. Veľa sestier zo zariadení sociálnych služieb, ktoré boli absolventkami stredných zdravotníckych škôl, popri zamestnaní vo svojom voľnom čase a na vlastné náklady získalo prvý stupeň vysokoškolského vzdelania v oblasti ošetrovateľstva, v mnohých prípadoch ich vyššie vzdelanie nebolo nijakým spôsobom finančne ohodnotené . Naopak, v regiónoch s vysokou mierou nezamestnanosti sestry v snahe udržať si zamestnanie súhlasili s vykonávaním práce opatrovateľky s výrazne nižším finančným ohodnotením. Z nášho pohľadu prijímanie akýchkoľvek ďalších reštrikčných opatrení vo nim je neúnosné.
Prípadné vypustenie druhej vety § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. by sa v rezorte zdravotníctva dotklo podstatne väčšej skupiny zamestnancov, vykonávajúcich tzv. regulované povolania, ktorými sú lekár, zubný lekár, sestra a pôrodná asistentka.
Zákon č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov striktne definuje podmienky pre výkon zdravotníckeho povolania. § 42 citovaného zákona ukladá zdravotníckym pracovníkom povinnosť sústavne sa vzdelávať. Výška úhrady, ktorú možno daňovo uznať, je stanovená vyhláškou Ministerstva zdravotníctva SR č. 31/2006 Z. z. o výške úhrady zdravotníckeho pracovníka na ďalšie vzdelávanie. Výška úhrady lekára a zubného lekára za ďalšie vzdelávanie zabezpečené špecializačným štúdiom na výkon špecializovaných pracovných činností za celé štúdium je najviac 1 327,75 €. Znamená to, že pri štvorročnom špecializačnom štúdiu ročne môže lekár a zubný lekár znížiť základ dane maximálne o 331,93 €. Navrhovaným zrušením druhej vety § 5 ods. 8 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. by takýto zamestnanec odviedol na dani z príjmov počas štyroch rokov ročne o 63 € viac. Z uvedeného výpočtu je zrejmé, že u lekárov rovnako ako u sestier, ekonomický efekt navrhovaného opatrenia je z pohľadu navýšenia zdrojov štátneho rozpočtu zanedbateľný. Naopak, táto minimálna finančná spoluúčasť štátu, ako kompenzácia za zákonom uloženú povinnosť sústavne sa vzdelávať, je na mieste .
b) Navrhovaná zmena § 11 ods. 4 a 9 zákona o dani z príjmov č. 595/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov – nezdaniteľná časť základu dane - je ďalšie opatrenie, smerujúce k zhoršeniu doterajších podmienok práce zamestnancov. Navrhuje sa zrušiť možnosť odpočítania zo základu dane zaplateného príspevku daňovníka na doplnkové dôchodkové sporenie v úhrne najviac 398,33 € v roku ako neopodstatnene zvýhodňujúce sporenie v III. dôchodkovom pilieri.
Trváme na zachovaní tejto nezdaniteľnej časti základu dane, nakoľko:
- vzhľadom na problémy Sociálnej poisťovne pri vyplácaní dôchodkov je žiaduce podporiť sporenie zamestnanca na dôchodok so spoluúčasťou zamestnávateľa. Zvlášť aktuálne je to v podmienkach zamestnancov zariadení sociálnych služieb, ktorých dôchodok je napriek ich mimoriadne náročnej práci hlboko pod úrovňou priemerných dôchodkov;.
- Zákon o doplnkovom dôchodkovom sporení zaväzuje zamestnávateľa prispievať na doplnkové dôchodkové sporenie zamestnanca, ktorý vykonáva práce, ktoré sú na základe rozhodnutia orgánu na ochranu zdravia zaradené do kategórie 3 alebo 4, najmenej vo výške 2% z vymeriavacieho základu a to aj v prípade, ak si zamestnanec príspevok neplatí.
- Doplnkové dôchodkové sporenie ( pôvodne poistenie) bolo zriadené aj ako forma kompenzácie výhod, ktoré v minulosti garantovali zamestnancom v zdravotníctve aj v sociálnych službách všeobecne záväzné právne predpisy pri vykonávaní pracovných činností, ktoré z dôvodu ich mimoriadnej obťažnosti alebo rizikovosti boli zaradené do I. resp. II. dôchodkovej kategórie , ako bol skorší odchod do dôchodku, resp. percentuálne zvýšenie sumy dôchodku. Zákon o sociálnom poistení už zvýhodnené dôchodkové kategórie nepozná. Zamestnanci v zdravotníctve aj sociálnych službách sa opakovane dožadujú možnosti skoršieho odchodu do dôchodku, žiaľ takáto možnosť a nadštandardné finančné zabezpečenie vyplácaním výsluhového dôchodku a príplatkami k dôchodku garantujú zákony iba vybraným profesiám v iných rezortoch.
2.Navrhovaná zmena zákona č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení a o zmene a doplnení zákona č. 95/2002 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (v znení zákona č. 718/2004 Z. z.) .
1.Namietame zaradenie príspevku zamestnávateľa na doplnkové dôchodkové sporenie do vymeriavacieho základu na platenie odvodov do fondov zdravotného poistenia Zníži sa tým čistý príjem zamestnanca, čo môže znížiť záujem zamestnancov o túto formu doplnkového zabezpečenia v starobe. Následne to môže spôsobiť zvýšené nároky na štátny rozpočet z dôvodu príjmu zamestnanca pod hranicou životného minima .
2. Na základe ďalšej zmeny zákona 580/2004 Z. z. sa pripravuje započítanie náhrady za pracovnú pohotovosť do vymeriavacieho základu pre platenie zdravotného poistenia. Bude to znamenať nižší prijem zamestnancov najmä lekárov, problémy so zabezpečením nepretržitej prevádzky zdravotníckych zariadení, zvýšené náklady pre zamestnávateľov a tým aj vyššia zadlženosť zdravotníckych zariadení. Prínos pre štátny rozpočet je zanedbateľný.
3.Plánované rozšírenie vymeriavacieho základu pre platby zdravotného poistenia na odstupné, odchodné ale aj na príspevky zo sociálneho fondu, poskytované napr. pri riešení ťaživej situácie zamestnanca v dôsledku povodní, úmrtia alebo dlhodobej práceneschopnosti člena rodiny a pod. je nehumánne.
3.Navrhovanou zmenou zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov rovnako ako v prípade zákona o zdravotnom poistení sa rozširuje vymeriavací základ pre platby poistného pre zamestnancov aj na odstupné, odchodné a rovnako aj z vyplatenej náhrady za pracovnú pohotovosť a plnenia zo sociálneho fondu .
4. Zákon o štátnom rozpočte na rok 2011
a) platby štátu do fondu zdravotného poistenia za ekonomicky neaktívnych občanov
Navrhovaná čiastka na rok 2011 vo výške 1 197 816 000 €, je oproti predchádzajúcemu roku nižšia o takmer 85 miliónov €. Pri očakávanom zvýšení cien energií a ďalších komodít, v dôsledku zvýšenia DPH tento pokles musí nutne zhoršiť dostupnosť a kvalitu poskytovanej zdravotnej starostlivosti pre obyvateľov.
Tým, že platba štátu za ekonomicky neaktívnych občanov výrazne zaostáva za reálnymi nákladmi zdravotných poisťovní pre túto skupinu obyvateľov, štát vedome prispieva k finančným problémom Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a.s., ktorej je 100%- ným akcionárom. Nepreplácanie zdravotne indikovaných výkonov nad rámec zmlúv, uzatvorených zdravotnými poisťovňami, dlhodobo spôsobuje zadlženosť a platobnú neschopnosť nemocníc;
Nebude možné ani v roku 2011 poskytovať odbornému zdravotníckemu personálu mzdu na úrovni, ktorá je adekvátna zodpovednosti vykonávanej pracovnej činnosti, zákonným požiadavkám na sústavné celoživotné vzdelávanie a tým naďalej pretrvá riziko odchodu kvalifikovaných odborníkov do zahraničia;
Nebude možné odstrániť neopodstatnené rozdiely v odmeňovaní, keď mesačná mzdy sestry za porovnateľnú pracovnú činnosť v regionálnych nemocniciach je o viac ako 200 € nižšia, oproti sestrám v zariadeniach v zriaďovateľskej pôsobnosti Ministerstva zdravotníctva SR ;
b) prílohy č.. 3 – výdavky štátneho rozpočtu na rok 2011
Deklarovaný 10 %-ný pokles mzdových prostriedkov na rok 2011 bez rozdielu pre všetkých zamestnancov štátnej správy je pre zamestnancov regionálnych úradov verejného zdravotníctva (ďalej len „RÚVZ“) diskriminačný preto, že pokles sa netýka iba roku 2011, ale je pokračovaním pretrvávajúcich reštrikčných opatrení z minulosti. Počet zamestnancov týchto inštitúcií bol už v roku 2010 oproti roku 2004 nižší o 744 zamestnancov, čo predstavuje celkom 34 % existujúceho stavu. Ďalší pokles počtu zamestnancov v niektorých prípadoch môže ohroziť funkčnosť úradu, pričom takéto výrazné zníženie počtu zamestnancov v minulosti sa nedotklo žiadneho iného rezortu, kde by zároveň nedošlo aj k úbytku pracovných povinností.
S prihliadnutím na uvedené rozsiahle reštrikčné opatrenia, realizované smerom k RÚVZ v rokoch 2004 – 2010, žiadame prehodnotiť pôvodný zámer a ponechať výšku nákladov na mzdy, platy, služobné príjmy a ostatné osobné vyrovnania v roku 2011 najmenej na úrovni roku 2010.
