Facebook
Lekari.sk
Zaujímavosti
Srdcovocievne ochorenia, vrátane mozgovej príhody, berú život ľuďom predčasne. Celosvetovo na tieto choroby umiera ročne 17,3 milióna ľudí a toto číslo neustále rastie. Predpokladá sa, že do roku 2030 umrie na srdcovocievne ochorenia 23 miliónov ľudí – je to viac ako populácia Austrálie!
Na Slovensku súvisí každé druhé úmrtie s chorobami srdca alebo ciev.
"Primárna prevencia kardiovaskulárnych chorôb je celospoločenská otázka a mala by sa stať jednou
z politických priorít. To by sa malo odraziť v postupnej tvorbe systému legislatívnych opatrení, ktoré budú vytvárať podmienky pre ochranu a podporu zdravia srdca," povedala doc. MUDr. Eva Goncalvesová, CSc., prezidentka Slovenskej kardiologickej spoločnosti.
Napriek nesporným úspechom kardiológie v posledných desaťročiach má úmrtnosť
na kardiovaskulárne choroby rozhodujúci podiel na celkovej mortalite popri onkologických a infekčných chorobách.
„Pre mnohých možno bude prekvapením, že aj v chudobnejších krajinách, akou je napríklad India, je pozorovaný priam epidemický nárast srdcovocievnych ochorení, čo podporuje tvrdenie, že tzv. civilizačné ochorenia, medzi ktoré patria aj kardiovaskulárne, nie sú len chorobami z „nadvýživy“, ale skôr sú spôsobené „zlou výživou“ – teda nesprávnou skladbou potravy a vôbec zlou socioekonomickou situáciou,“ hovorí profesor MUDr. Daniel Pella, PhD., prezident Slovenskej asociácie aterosklerózy.
Nadbytočný kalorický príjem v kombinácii s nedostatkom pohybu má za následok nárast obezity, ktorá sa často spája so vznikom cukrovky (diabetes mellitus), a preto sa v ostatnom čase začal používať výraz „diabezita“, ktorý výstižne poukazuje na vysoké kardiovaskulárne riziko postihnutých jedincov. Ak k tomu pridáme aj stále nedostatočnú úspešnosť v boji s fajčením a alkoholizmom, dostávame odpoveď na otázku, prečo sú kardiovaskulárne ochorenia tak časté.
Epidemiologické prieskumy potvrdili, že najčastejšími kardiovaskulárnymi ochoreniami sú artériová hypertenzia (vysoký krvný tlak) a ateroskleróza (kôrnatenie tepien v rôznych podobách a lokalizáciách – srdcový infarkt, mozgová porážka, zlyhanie obličiek, gangréna na dolných končatinách). Ešte viac znepokojujúca je skutočnosť, že napríklad ateroskleróza koronárnych tepien, ktorá vedie k infarktu, sa podľa výskumov realizovaných nedávno v USA (vyšetrené srdcia darcov pre transplantácie, ktorí zväčša zahynuli pri nehodách) vyskytuje aj u veľmi mladých jedincov. Až 22 %darcov, mladších ako 25 rokov, malo už známky aterosklerózy v koronárnych tepnách!!! Vo vekovej skupine nad 35 rokov to však už bolo až 70 % jedincov!
Ateroskleróza sa takmer vždy spája s vysokým krvným tlakom. Hypertenziou trpí takmer tretina svetovej populácie, čo poukazuje na obrovský problém, ktorému bude čeliť v nasledujúcich desaťročiach nielen medicína, ale aj celé ľudstvo s významným dopadom na kvalitu života, práceneschopnosť a v neposlednom rade aj na ekonomiku. Význam primárnej prevencie, predovšetkým aterosklerózy a artériovej hypertenzie (a ich rizikových faktorov, ako sú napr. vysoký cholesterol, cukrovka, fajčenie, obezita), je v tomto kontexte dominantný nielen z hľadiska zníženia ekonomických nákladov na zdravotnú starostlivosť o kardiologických pacientov, ale najmä z hľadiska zvýšenia kvality a predĺženia ich života.
„Bežní ľudia, ale aj politici investujú do čohokoľvek. Je načase si uvedomiť, že v prvom rade musíme investovať do svojho zdravia – každý človek sám by mal urobiť maximum z hľadiska pozitívneho ovplyvnenia svojho životného štýlu a spoločnosť by nemala „ľutovať“ prostriedky vynaložené na primárnu prevenciu, pretože tie sa v blízkej budúcnosti mnohonásobne vrátia,“ povedal profesor Pella.
Projekt Slovenskej kardiologickej spoločnosti, nazvaný „register SLOVAKS“ (SLOVenský register Akútnych Koronárnych Syndrómov), významne prispel a prispieva k poznaniu o liečbe pacientov s akútnymi koronárnymi syndrómami. Aj iné projekty sú užitočné, ako v oblasti srdcového zlyhávania, tak aj v oblasti fibrilácie predsiení.
„Na poklese kardiovaskulárnej morbidity a mortality sa podieľa aj dobrá liečba našich pacientov, ktorá súvisí s edukáciou profesionálov. Odborné spoločnosti na Slovensku publikujú odporúčania pre diagnostiku a liečbu ochorení, vďaka čomu sú znalosti o prístupe k liečbe vážnych ochorení výborné. Len ich treba využiť. Jedným z kardiovaskulárnych ochorení, ktorého výskyt stále stúpa, a nielen na Slovensku, je chronické srdcové zlyhávanie. V tomto roku začnú s činnosťou prvé ambulancie (jednotky) srdcového zlyhávania. Očakávame, že zlepšia liečbu pacientov, prispejú k lepšej kvalite ich života a znížia ich rehospitalizácie pre srdcové zlyhávanie,“ povedal prof. Ján Murín, CSc., predseda Slovenskej nadácie srdca.
Kvalitu a dĺžku života ovplyvňujú vo vyspelých krajinách, aj na Slovensku najmä srdcovocievne choroby (SCO). Viaceré faktory (neovplyvniteľné aj aktívne ovplyvniteľné) ovplyvňujú významne to, či sa SCO vyvinie, v akom veku, aký bude mať priebeh, ako rýchlo povedie ku komplikáciám (infarktu srdca, cievnej mozgovej príhode, poškodeniu obličiek, ochoreniu ciev a i.) a ku smrti.Faktory, ktoré nevieme ovplyvniť (vek, pohlavie, vrodené dispozície), hrajú významnú úlohu a podieľajú sa na vzniku a priebehu ochorení srdca a ciev. Typickým príkladom je to, že s narastajúcim vekom rastie aj pravdepodobnosť, že ochorieme na SCO. Preto zasiahnutím do faktorov, ktoré môžeme úspešne ovplyvniť až úplne vylúčiť, môže každý jedinec „riadiť“ svoj osud.
Ovplyvniteľných rizikových faktorov sú desiatky, ale 4 z nich sú vedúce – rozhodujúce:
Vysoký krvný tlak
Fajčenie
Vysoké hladiny cholesterolu v sére
Diabetes (cukrovka)
Kombinácia rizikových faktorov, čo je veľmi častá situácia, výrazne zhoršuje perspektívu ich nositeľov, čo sa týka chorobnosti, ale aj dĺžky života.
Vysoký krvný tlak je najsilnejším a najvýznamnejším rizikovým faktorom aterosklerózy a SCO. Poklesom krvného tlaku dôjde k najvýznamnejšiemu poklesu rizikovosti. V súčasnosti, pri dostupnej a rozšírenej antihypertenzívnej liečbe sa zásadne znížil výskyt ťažkých mozgocievnych príhod. Vysoký tlak krvi sa, žiaľ, nevyskytuje osamotene. Viac ako 80 % hypertonikov sú nositeľmi 1 a viac rizikových faktorov.
Fajčenie je zodpovedné za viac ako 50 % všetkých úmrtí fajčiarov, z toho polovicu predstavujú choroby srdca a ciev.
Vysoký sérový cholesterol, najmä jeho niektoré presne známe zložky (LDL) sú spojené so zvýšeným rizikom SCO, najmä koronárnej choroby srdca a ochorení končatinových ciev.
Cukrovka (diabetes mellitus), u dospelých najmä tzv. 2. typu, významne zhoršuje rizikový profil - t.j. zásadne zvyšuje pravdepodobnosť SCO a urýchľuje čas vzniku komplikácií zo strany srdca a ciev
na skorší vek oproti nediabetikom.
Všetky štyri „veľké“ spomínané rizikové faktory urýchľujú starnutie cievnej steny. Ak sa stretnú u jedného jedinca, môže dospieť k vážnej srdcovocievnej komplikácii už v mladom veku. Nie je zriedkavosťou srdcový infarkt už pred 40. rokom veku, napr. u muža - hypertonika, fajčiara, s nadhmostnosťou, s nepriaznivými hodnotami tukov v sére, so „stresujúcim“ zamestnaním, ktorý má zlé stravovacie návyky, bez pravidelného telesného pohybu.
Ako povedala docentka MUDr. Slavomíra Filipová, CSc., prezidentka Slovenskej hypertenziologickej spoločnosti,: „Je dôležité, aby sa zvýšila informovanosť a povedomie o tom, že s rizikovými faktormi je potrebné sa vysporiadať, ak nechcem hneď použiť výraz „bojovať“, ako s jedným celkom, nesústreďovať sa len na jeden faktor. Príkladom je napr. fajčiar, ktorý nemá nadváhu a má dobré hodnoty krvného tlaku. Jeho riziko, že dôjde ku srdcovocievnemu ochoreniu, je 4-násobne vyššie ako u nefajčiara.“
