Pred cukrovkou treba mať rešpekt Hercovi Karolovi Čálikovi (69) lekári diagnostikovali diabetes druhého typu pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Ako ...

Hercovi Karolovi Čálikovi (69) lekári diagnostikovali diabetes druhého typu pred viac ako dvadsiatimi rokmi. Ako ochorenie zmenilo jeho pracovný život a životosprávu?



Vraj ste sa kedysi, pokiaľ to bolo možné, vyhýbali lekárom.

Je to pravda, nikdy v živote som nebol u lekára, aby som maródoval, ale preto, aby som večer mohol hrať. Lekári síce zalomili rukami, ale vedeli, že s tým nič neurobia, tak sa ma snažili dať dohromady.

Ako a kedy vám teda lekári zistili diabetes, keď ste sa vyšetreniam vyhýbali?
Keď mal nebohý Paľko Mikulík mozgovú príhodu, celá naša herecká generácia sa tak trochu zľakla. Išli sme na vyšetrenia, aby sme si dali zistiť, v akom stave sa naše zdravie nachádza. Neboli sme ešte starí, ale už sme predsa len boli vo veku, keď nás mohlo všeličo postretnúť. Výsledkom bolo, že nám takmer všetkým zistili cukrovku druhého typu.


Ako si túto zhodu vysvetľuje? Zohral pri vzniku vášho ochorenia úlohu stres, ktorého je v súvislosti s hereckým povolaním relatívne dosť?

Stres je spoločným menovateľom všetkých chorôb. A našu profesiu stres sprevádza neustále. Herec musí podať výkon bez ohľadu na svoj zdravotný stav. Sme nepoučiteľní. No je pravda, že mám aj kolegov, ktorí sa o seba starajú a pestujú sa. Ale ja sa nemám rád. Ešte šťastie, že moja lekárka povie, ale ja vás mám rada, tak dajte na mňa. (smiech)


Ako sa zmenil váš život po diagnostikovaní diabetu?

Začal som brať svoje zdravie trochu vážnejšie. Mať cukrovku nie je žiadna tragédia. Samozrejme, treba dodržiavať isté pravidlá a mať pred touto chorobou rešpekt.


Ako sa liečite? Aplikujete si aj inzulín?

Beriem tabletky. Keďže mám cukor tesne pod hranicou, zatiaľ si inzulín pichať nemusím. Choroba mi nerobí prakticky žiadny problém. Na javisku tancujem, skáčem, žijem normálne a aktívne.


Lekári pri tomto ochorení odporúčajú viesť zdravý životný štýl. Darí sa vám to?

V niečom áno, v niečom nie. Radšej si nedám zákusok, aby som potom mohol zhrešiť borovičkou. Dá sa to usmerniť, ale je to ťažké a nepravidelné.


Určili ste si aspoň nejaké hranice?

Keďže mi to žalúdok nedovoľuje, pred predstavením nejem. Po predstavení, keď zo mňa opadol celodenný stres, som to zvykol doháňať systémom „Sezam, otvor sa“. A chladnička sa otvorila. (smiech) Nebolo to dobré, lebo metabolizmus vo vyššom veku už predsa len pracuje inak.


Ako sa stravujete dnes?

Obmedzil som mastné jedlá a jem veľa zeleniny. Tú som miloval vždy. Odjakživa som bol známy tým, že keď som vytiahol desiatu, boli tam reďkovky, papriky, paradajky. Ovocie nemám rád, ale keď mi ho doma dajú pod nos a je olúpané a umyté, zjem ho. Začal som praktizovať aj to, že si každé ráno na jemnulinko nakrájam tri strúčiky cesnaku a zapijem ich tromi deci vody. Býval som často chorý, ale odkedy to robím, šesť rokov nepoznám antibiotiká.


Chutia vám sladkosti?

Áno, a čo je najhoršie, v noci. (smiech)


Nechýbajú vám?

Dnes mám, pravdaže, po ruke už len diabetické sladkosti. Nie sú však také chutné ako klasické sladkosti.




Celý rozhovor s hercom Karolom Čálikom a veľa ďalších informácií o diabete nájdete na www.mamcukrovku.sk