Facebook
Lekari.sk
Zaujímavosti
Prejavy progresívneho chronického neurologického ochorenia, pri ktorom dochádza k postupnému pomalému a nadmiernemu odumieraniu nervových buniek v hlbokých štruktúrach mozgu produkujúcich dopamín, ako prvý komplexne popísal v roku 1817 v Eseji o trase londýnsky lekár a paleontológ James Parkinson (*11.4.1755 - †21.12.1824). Už vtedy bol schopný odlíšiť typické prejavy parkinsonizmu od prejavov starnutia a rozpoznal asociáciu typických príznakov Parkinsonovej choroby (PCH) ako klinickú jednotku. Jeho predchodcovia nedokázali nájsť súvislosti medzi jednotlivými symptómami a opísať celý syndróm. Žiaľ, práca a štúdia J. Parkinsona boli docenené až po jeho smrti. Od roku 1997 si pripomíname v deň jeho narodenia Svetový deň Parkinsonovej choroby. (Do roku 1997 sa tento deň nazýval Európskym dňom Parkinsonovej choroby.)
Používanie názvu Parkinsonova choroba zaviedol v 19. storočí francúzsky neurológ Jean-Martin Charcot, ktorému patrí prvenstvo za úspešné pokusy o liečbu ochorenia. Odvtedy prešla medicína obrovským pokrokom vo výskume príčin vzniku ochorenia a vývoji účinných liekov. Kráča ďalej, ale kde je cieľ, zatiaľ nevie odhadnúť nikto.
Vo svete trpí Parkinsonovou chorobou vyše šesť miliónov ľudí. Na Slovensku je to 13 tisíc ľudí. Ochorenie postihuje častejšie mužov ako ženy, skôr fajčiarov než nefajčiarov, bez rozdielu spoločenského postavenia. Medzi slávne osobnosti, ktoré choroba postihla, patrí napríklad pápež Ján Pavol II., americký boxer Muhammad Ali, známy kanadsko-americký herec Michael J. Fox. Symbolom Parkinsonovej choroby je červený tulipán. S námetom prišiel v roku 1980 holandský pestovateľ kvetov Van der Wereld, ktorý tiež trpel týmto ochorením.
Neskôr sa stal symbolom členov Európskeho združenia Parkinsonovej choroby.
Prvé viditeľné príznaky ochorenia (spomalenosť pohybov, stuhnutosť svalstva, tras, strata stability a postupne sa pripájajú ďalšie poruchy, napr. rečové) sa prejavia až pri poklese hladiny dopamínu, zabezpečujúceho prenos nervových vzruchov motoriky, o 70 až 80 percent. „U mnohých pacientov sa vyskytujú aj poruchy psychiky, ako napríklad strach, depresie či demencia. Motorické ťažkosti môžu ovplyvniť kvalitu života asi o 20 percent, ale depresia až o 60 percent,“ podčiarkol doc. MUDr. Ján Benetin, CSc., predseda Slovenskej neurologickej spoločnosti.
Na vyriešenie záhady, prečo začne dochádzať k nadmernému odumieraniu buniek, si ešte nejaký čas budeme musieť počkať. Aj keď ochorenie zatiaľ nie je vyliečiteľné, vhodne zvolenou liečbou je možné zmierňovať príznaky, prípadne spomaliť napredovanie ochorenia. Podľa Európskej charty práv pacienta s Parkinsonovou chorobou má každý pacient s uvedeným ochorením právo na liečbu špecialistom na toto ochorenie, ktorý na základe klinických znakov a príznakov stanoví stupeň ochorenia a spôsob liečby. Možno konštatovať, že vďaka modernej liečbe sa výhľady ľudí s Parkinsonovou chorobou zlepšujú, najmä ich kvalita života. Na rozdiel od minulosti sa dožívajú rovnakého priemerného veku ako ostatní jedinci.
„Liečba tohto ochorenia je v súčasnosti veľmi rôznorodá a efektívna. Moderným trendom je začať čím skôr, čo zabezpečí dlhodobo nezávislosť pacienta. Pri liečbe tohto neurologického ochorenia sa využívajú najmä dva typy liekov, a to levodopa, ktorú lekári označujú ako zlatý štandard v liečbe, a agonisty dopamínových receptorov. Levodopa prechádza do mozgu, kde sa mení na dopamín, ktorého nedostatok spôsobuje chorobu. Agonisty funkciu dopamínu simulujú. Využívanie týchto liečiv sa v súčasnosti dostáva do popredia, keďže v mozgu pôsobia prirodzenejšie a netreba ich užívať tak často ako levodopu. Chcem zdôrazniť, že vďaka liekovej politike sú v SR dostupné takmer všetky moderné antiparkinsoniká," podčiarkol neurológ MUDr. Peter Valkovič,PhD., z II. Neurologickej kliniky LF UK v Bratislave.
Dodal, že stav pacientov možno zlepšiť aj chirurgickým zákrokom, pri ktorom sa do ich tela zavedie stimulátor. Doposiaľ tento zákrok podstúpili desiatky ľudí. Pomohol im zmierniť príznaky, ako sú tras či stuhnutosť svalov.
Spoločnosť Parkinson Slovensko
Pri vyslovení ortieľu: Máte Parkinsonovu chorobu či parkinsonov syndróm, určite nebude prvý a jediný s touto diagnózou. Je dôležité nepoddať sa a naučiť sa všetko o tomto ochorení, aby pacient zostal čo najdlhšie aktívny. Nápomocní pre každého sú členovia v regionálnych kluboch Spoločnosti Parkinson Slovensko (SPS) spájajúcich ľudí postihnutých Parkinsonovou chorobou, ich rodinných príslušníkov, odborníkov a sympatizantov. Bližšie informácie sa môžete dozvedieť na webovej stránke www.parkinson-net.sk, prípadne telefonicky u ktoréhokoľvek predsedu klubu. Všetci majú rovnaký zdravotný handicap a sú pripravení ponúknuť pomoc vo všetkých oblastiach, ktoré život s Parkinsonom prináša. Na stretnutiach v kluboch sa zúčastňujú aj lekári-neurológovia, psychológovia, rehabilitační a sociálni pracovníci, ktorí odpovedajú na konkrétne otázky. Pomoc, porozumenie a silu na prekonávanie ťažkostí možno nájsť aj pri spoločných vychádzkach do prírody a iných pohybovo-športových aktivitách, ktoré výrazne prispievajú k spomaleniu choroby.
„Cieľom nášho občianskeho združenia je, aby sa ľudia v kluboch stretávali, aby si k sebe našli cestu, aby im stretnutia prinášali spokojnosť a radosť. Pri našich aktivitách využívame pomoc odborníkov, lekárov, psychológov, fyzioterapeutov, logopédov a iných špecialistov. Keďže hlavným cieľom SPS je spájať pacientov s Parkinsonovou chorobou, aby sa mohli vzájomne podporovať, radiť si a zdieľať najnovšie informácie, veľmi radi privítame nových členov,“ tlmočila pozvanie do radov SPS Zuzana Michalková, predsedníčka Spoločnosti Parkinson Slovensko (tel.: 0908 323 520, e-mail: zuzana@parkinson-net.sk).
Regionálne kluby:
Bratislava: Ing. Jozef Stohl, tel.: 0908 124 367, e-mail: sps.klub.BA@gmail.com,
Bánov (NZ): Katarína Mazúchová, tel.: 0918 909 434, 035 6571176
Liptovský Mikuláš: Ľudmila Kokošková, tel.: 0905 992 352, e-mail: kokoskova@imafex.sk,
Zvolen: Ján Krnáč, tel.: 0917 574 548, e-mail: krnyjan@gmail.com,
Košice: Ing. František Scherer, tel.: 0905 618 147, e-mail: scherer@fema.sk
vt