Facebook
Lekari.sk
Zaujímavosti
V Bratislave sa na regionálnej konferencii diskutovalo o odporúčaniach pre oblasť zdravia, ktoré sú výsledkom Konzultácií s európskymi občanmi 2009. Speakri v dvoch paneloch diskutovali o uskutočniteľnosti jednotného zdravotného systému v EÚ a aktuálnych zdravotných výzvach Európe.
Očakávania občanov mnohokrát idú ďalej ako siahajú limitované právomoci Európskej únie v oblasti zdravotníctva. O odporúčaniach, ktoré vzišli z prvej fázy Konzultácií s európskymi občanmi 2009 (EEC) sa za prítomnosti zástupcov európskych inštitúcií, odborníkov z oblasti zdravotníctva, zástupcov farmaceutického priemyslu a občianskej spoločnosti debatovalo na medzinárodnej konferencii Health Policy: Challenges and Perspectives in Europe, v historickej budove Národnej rady. „Cieľom projektu Konzultácií s európskymi občanmi bolo podporiť celoeurópsku diskusiu a interakciu medzi občanmi a rozhodovateľmi na európskej úrovni“, priblížil Gerrit Rauws z Nadácie kráľa Baudouina z Belgicka.
Zástupca prvej fázy projektu na Slovensku, Gabriel Bianchi z organizácie Partners for Democratic Change vo svojom príspevku upozornil na zaujímavý rozpor medzi zdravím ako jednou z najvyššie deklarovaných priorít ľudí vo všetkých prieskumoch verejnej mienky a nezdravým životným štýlom typickým pre veľkú časť populácie.
Vyčerpávajúci prehľad európskych politík a iniciatív v oblasti zdravia prezentovala Rostislava Dimitrova z Generálneho riaditeľstva Európskej komisie pre zdravie a ochranu spotrebiteľa (DG SANCO). Upozornila na obmedzené právomoci Komisie, ktorá môže konať len v tých otázkach, kde európske riešenie neodškriepiteľne prináša pridanú hodnotu. Komisia predovšetkým povzbudzuje k spolupráci a koordinácii medzi členskými štátmi, ktoré nesú hlavnú zodpovednosť za organizáciu svojich zdravotných systémov. Európa je tak stále svedkom obrovských rozdielov medzi členskými krajinami, nie len pokiaľ ide o kvalitu zdravotných služieb.
V prvom paneli vystúpil poslanec Európskeho parlamentu, Miroslav Mikolášik, ktorý je aktuálne hlavným spravodajcom k správe o darcovstve orgánov. „Zdravotná politika v EÚ sa nachádza na križovatke medzi výzvami a možnosťami“, zhodnotil na úvod príspevku. Hovoril o.i. o pripravovanej smernici o cezhraničnej zdravotnej starostlivosti, ktorá je v druhom čítaní v EP a má určiť podmienky výkonu práva, ktoré potvrdil aj Európsky súdny dvor - vyhľadať zdravotnú starostlivosť kdekoľvek v Únii.
V súvislosti s tzv.„farmaceutickým legislatívnym balíčkom“ uviedol, že „farmaceutický priemysel prispieva k zdraviu občanov prostredníctvom dostupnosti liekov, ekonomického rastu a zamestnanosti“. Ide o tri pripravované smernice na úrovni EÚ – o farmakovigilancii, o boji proti falošným liekom a o informáciách pre pacientov. „Najlepšie investované peniaze, sú peniaze investované do zdravotnej starostlivosti. To je to, čo hovorím Počiatkovi. Je to vypočítané ekonómami – jedno euro do zdravotnej starostlivosti prinesie späť najväčší benefit“, myslí si europoslanec.
„Existuje stále veľa nevyriešených potrieb v oblasti zdravia, kam priemysel chce smerovať svoje úsilie“, odpovedal predseda predstavenstva Slovenskej asociácie farmaceutických spoločností zameraných na výskum a vývoj, Miroslav Lednár, na otázku, aká je úloha farmaceutického priemyslu pri zlepšovaní zdravotnej starostlivosti v Európe. Podľa jeho slov by mal mať farmaceutický priemysel možnosť poskytovať transparentné údaje, ktoré ukážu pridanú hodnotu kvalitných inovatívnych liekov, viesť dialóg s vládami kvôli lepšiemu plánovaniu pri zabezpečení dobrej dostupnosti inovatívnych liekov a udržiavať v Európe silnú výskumnú základňu. Úlohu občianskej spoločnosti vidí Lednár v aktívnych pacientskych organizáciách. Pacienti by mali mať podľa neho prístup k informáciám o liečbe a liekoch z rôznych zdrojov, vrátane tých z prostredia farmaceutického sektora. Ako dodal, je treba urýchliť ich prístup k inovatívnym liekom s najvyššou pridanou hodnotou.
Kým farmaceutický priemysel na jednej strane funguje v jednotnom európskom systéme v zmysle jednotného trhu a slobodného pohybu tovarov (liekov), na druhej strane sa musí vysporiadať s 27 rôznymi regulačnými systémami v jednotlivých členských štátoch. Pozitívum prípadného jednotného zdravotníckeho systému EÚ vidí Lednár napríklad v efektívnejšej liečbe zriedkavých chorôb v nadnárodných centrách vybavených expertízou a zdrojmi ako aj vo väčšej transparentnosti regulácie.
V diskusii zaznel návrh na vytvorenie ešte silnejšieho Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb. Ako poznamenal účastník z Maďarska, ECDC (European Centre for Disease Control) v Štokholme je len „skromná kópia amerického centra pre kontrolu a prevenciu chorôb v Atlante“. Navrhol tiež Miroslavovi Mikolášikovi, aby sa zasadil za vytvorenie „European Institutes of Health“, pretože „bez inštitucionálnej bázy je ťažké riešiť problémy v tak komplikovanej oblasti ako je zdravie“. Slovenský europoslanec v reakcii pripustil, že ECDC v súčasnosti nemá dostatok laboratórií, zdrojov a špecialistov, aby bolo schopné ponúknuť viac poznatkov založených na výskume.
Druhý panel, venovaný aktuálnym zdravotným výzvam a popularizácii zdravého životného štýlu, otvoril predseda Slovenskej akadémie vied Jaromír Pastorek. Hovoril o potrebe pripraviť EÚ na vzdorovanie novým vírusom, ktoré Európu zasiahli alebo ešte len zasiahnu aj v súvislosti s klimatickými zmenami. Z pohľadu výskumu sa podľa neho aj vďaka programom EÚ už spravilo mnoho. „Z praktického hľadiska je ale všetko v rukách veľkých farmaceutických spoločností, ktoré by mali pripraviť nové dobré vakcíny. Otázka je, ako dlho to bude trvať, pretože by to malo byť pár mesiacov a nie pár rokov“, povedal. Zo strany EÚ by mala existovať podpora pre členské krajiny, aby boli schopné si vakcíny na nové typy chrípky, akej čelíme aj dnes, vyrobiť sami alebo ich zabezpečiť prostredníctvom kontraktu s farmaceutickými spoločnosťami, tvrdí dlhoročný riaditeľ Virologického ústavu SAV.
Konferenciu „Health Policy: Challenges and Perspectives in Europe“ organizovali King Baudouin Foundaton, European Movement International a portál EurActiv.sk. Bola jednou z piatich regionálnych konferencií v rámci 2. fáz projektu Konzultácií s európskymi občanmi.
